Už na začiatku nasledujúceho roka ťažko ochorel. V marci však ešte napísal veľkolepú báseň Stretnutie. V lete už nemohol písať pre oči a tak novely Bombura a Surovcovci len diktoval. Krátko pred smrťou chcel napísať filozofickú, dramatickú báseň Prometeus, ale stihol napísať len úvodný prológ. Deň pred smrťou napísal ešte lyrickú báseň Neporozumený. Podľa syna MUDr. Martina Rázusa príčinou smrti bola skleróza obličiek.
10. augusta 1937 kázal na pohrebe jeho priateľ, senior Ľudevít Šenšel. V kázni pripomenul akým bol Rázus dobrým otcom: „syna svojho brával do lona a tak učil, napomína: zlož rúčky, synček náš a skôr sa pomodli“. V závere svojej kázne volá, zdôrazňuje „ Knieža veľké padlo medzi nami“.
Na pamiatku Martina Rázusa a jeho sestry Márie Rázusovej-Martákovej sa v dome Rázusovcov každoročne organizuje „Rázusovie Vrbica“. V jej rámci sa koná súťaž v prednese poézie a prózy.