Ani pobyt vo väzení, z ktorého vyšiel až roku 1960, nezlomil jeho vieru v komunizmus.
V 60-tych rokoch sa stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu. Pretože si získal veľkú dôveru a podporu na Slovensku, vystriedal i na prianie Moskvy Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka KSČ.
29. mája 1975 sa stal Gustáv Husák prezidentom republiky.
Od polovice 80-tych rokov sa v spoločnosti prehlbovali krízové javy, násobené vývojom v Sovietskom zväze. V decembri 1987 rezignoval na úrad generálneho tajomníka komunistickej strany a 10. decembra 1989 v dôsledku revolučných udalostí abdikoval i z prezidentskej funkcie. Stalo sa tak symbolicky v Deň ľudských práv.
Politické stroskotanie urýchlilo Husákov fyzický koniec. Tesne pred smrťou sa ešte uzmieril s katolíckou cirkvou. Zomrel 18. 11. 1991 v Bratislave.


Gustáv Husák bol prítomný na slovenskej politickej scéne ako aktívny hráč alebo aspoň mlčanlivé memento v úzadí po viac ako pol storočia. Za ten čas sa vystriedalo 6 režimov, pralamentná demokracia i niekoľko variantov diktatúry. Uskutočnilo sa zopár prevratov, revolúcií i pokusov o ne. Gustáv Husák prechádzal cez tieto krkolomné desaťročia vo všetkých predstaviteľných polohách, od opozičníka a revolucionára až po mocenského manipulátora.