Gustáv Husák sa narodil 10. 01. 1913 v malej dedinke Dúbravka. Bol nadaným, pilným a ctižiadostivým študentom bratislavského gymnázia a funkcionárom školskej samosprávy. V histórii svojej rodnej Dúbravky bol prvý, kto po absolvovaní gymnázia dosiahol i vysokoškolské – právnicke vzdelanie.
Priťahovalo ho komunistické hnutie. Veril, že komunisti chceli radikálne zmeniť daný spoločenský stav a poriadok s jeho triednou hierarchizáciou, politickým, hospodárskym, národnostným a právnym usporiadaním, s jeho morálkou. Nadobúdal presvedčenie, že len komunistická strana chce premenu spoločnosti uskutočniť komplexne a prostriedkami prinášajúcimi všeľudský pokrok.
Ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ešte ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do KSČ (Komunistická strana Československa). Začína sa rozšírovať a prehlbovať jeho účasť na politickom dianí. Stáva sa vedúcou postavou komunistického Spolku socialistických akademikov. Písal do revue DAV. Od maraca 1934 bol redaktorom časopisu Šíp.
Gustáv Husák sa stal najvýraznejším predstaviteľom 2. vlny marxistickej inteligencie, ktorá – v porovnaní s prvou, davistickou – bola oveľa početnejšia, menej zaťažená tápaním a ilúziami prvých rokov česko-slovenskej štátnosti.
Ľudsky sa zblížil s Vladimírom Clementisom, ktorého obdivoval pre šírku jeho záujmov, schopnosť obsiahnuť obrovský register aktivít. Veľmi si vážil Clementisovo úsilie začleňovať Slovákov do kontexu európskej civilizácie, sám však tejto problematike nevenoval väčšiu pozornosť.
Gustáv Husák pracoval aj vo Zväze slovenského študenstva a už začiatkom roku 1935 sa pričinil o vytvorenie demokratického bloku komunistických, sociálnodemokratických a republikánskych študentov v tejto organizácii. V roku 1936 sa stal tajomníkom Zväzu slovenského študenstva a o rok jeho podpredsedom.
Po zániku Šípu roku 1936 sa sústredil najmä na prácu v študentskom hnutí a naďalej – ako zástupca komunistických študentov – pôsobil v bratislavskom vedení KSČ.
V roku 1937 úspešne skončil štúdium na bratislavskej Komenského univerzite a onedlho získal doktorát práv.
Aj jeho zásluhou začala roku 1938 v Košiciach pôsobiť Slovenská vysoká škola technická.
Roky 1938 – 1945 prirovnal k dramatickému filmu plnému zvratov a prekvapení. Po 6. októbri 1938 až do rozbitia Česko-Slovenska pôsobil ako advokátsky koncipient u dr.

Vladimíra Clementisa, ktorého bratislavská kancelária v tom čase slúžila – obrazne povedané – ako sekretariát zakázanej komunistickej strany.
V jeho politických ambíciach ho podporovala manželka Magda, s ktorou sa v septembri 1938 oženil.
Po utvorení ilegálnej KSS v máji 1939, ktoré si vynútila situácia po vzniku Slovenského štátu, sa stal členom vedenia jej mestskej organizácie v Bratislave.
Gustáva Husáka 9. novembra 1940 „dodali“ spolu s asi 100 ďalšími komunistami do koncentračného tábora v Ilave. 28. novembra bol podmienečne prepustený a odovzdaný orgánom ÚŠB, ktoré ho previezli do Bratislavy. Keď 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Gustáv Husák sa spolu s ďalšími 600 komunistami a sympatizujúcimi ocitol opäť v Ilave. Dôvodom bolo konfinovanie v dobe mimoriadnych opatrení.
22. mája 1942 bol zatknutý pracovníkom ÚŠB, pretože bol podozrivý z protištátnej činnosti. Gustáv Husák sa opäť dostal na slobodu, hoci celý prípad, ktorý mal súdne riešiť Krajský súd v Bratislave, ešte neuzavreli. Oslobodzovací rozsudok bol vynesený až 13. novembra 1943, teda v čase, keď ako 30-ročný bol už niekoľko mesiacov – spolu s Karolom Šmidkem a Lacom Novomeským – členom V. ilegálneho ústredného vedenia KSS.
Mal významný podiel na vytvorení vrcholného celonárodného odbojového centra – Slovenskej národnej rady. Bol spolutvorcom programu, ktorý prijala a ktorý vošiel do dejín ako Vianočná dohoda z roku 1943. * (V tomto dokumente sa „ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali v zásadách protifašistickej demokracie a viedli aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu,“ dohodli ozbrojeným ľudovým vystúpením zvrhnúť ľudácky režim na Slovensku, obnoviť Československú republiku ako jednotný, ľudový a demokratický štát, v ktorom sa budú spravodlivo riešiť ekonomicko-sociálne požiadavky pracujúcich a na princípe rovný s rovným aj vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi. Programová platforma Slovenskej národnej rady určovala, že nové Česko-Slovensko sa bude zahraničnopoliticky a vojensky opierať o spojenectvo a priateľstvo so slovenskými národmi a štátmi, najmä so Zväzom sovietskych socialistických republík.)

Svojím vzdelaním, obratnosťou v získavaní politických priateľov i schopnosťou reagovať na aktuálne politické otázky, sa výrazne odlišoval od väčšiny komunistických funkcionárov.
Počas 2. svetovej vojny sa stal odporcom klerofašistickej Slovenskej republiky a členom hnutia odporu, ktoré vyústilo do Slovenského národného povstania. Bol hlboko presvedčený, že ideály, za ktoré slovenský národ vystúpil v SNR a český ľud v májových dňoch roku 1945, sa budú postupne uskutočňovať.
V rokoch 1946 – 1950 pôsobil na čele Zboru povereníkov, ktorého činnosť nasmeroval proti Demokratickej strane.
V roku 1951 bol zatknutý, obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v apríli 1954 bol odsúdený na doživotné väzenie.

Ani pobyt vo väzení, z ktorého vyšiel až roku 1960, nezlomil jeho vieru v komunizmus.
V 60-tych rokoch sa stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu. Pretože si získal veľkú dôveru a podporu na Slovensku, vystriedal i na prianie Moskvy Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka KSČ.
29. mája 1975 sa stal Gustáv Husák prezidentom republiky.
Od polovice 80-tych rokov sa v spoločnosti prehlbovali krízové javy, násobené vývojom v Sovietskom zväze. V decembri 1987 rezignoval na úrad generálneho tajomníka komunistickej strany a 10. decembra 1989 v dôsledku revolučných udalostí abdikoval i z prezidentskej funkcie. Stalo sa tak symbolicky v Deň ľudských práv.
Politické stroskotanie urýchlilo Husákov fyzický koniec. Tesne pred smrťou sa ešte uzmieril s katolíckou cirkvou. Zomrel 18. 11. 1991 v Bratislave.

Gustáv Husák bol prítomný na slovenskej politickej scéne ako aktívny hráč alebo aspoň mlčanlivé memento v úzadí po viac ako pol storočia. Za ten čas sa vystriedalo 6 režimov, pralamentná demokracia i niekoľko variantov diktatúry. Uskutočnilo sa zopár prevratov, revolúcií i pokusov o ne. Gustáv Husák prechádzal cez tieto krkolomné desaťročia vo všetkých predstaviteľných polohách, od opozičníka a revolucionára až po mocenského manipulátora.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Gustáv Husák životopis