Začiatkom marca 1714 dostal miesto na gymnáziu v Prešporku, ktoré
prijal. Jeho odchodom sa skončilo najslávnejšie obdobie banskobystrického gymnázia.
Pár dní po svojom príchode predložil predstavenstvu cirkevnej obce , ktoré malo nad školou dozor, plán, ktorého základom boli zákony riadenia práce rektora, učiteľov i žiakov. Pri tejto príležitosti predniesol aj príhovor, ktorý sa však nezachoval, ale školské zákony existujú dodnes. Hneď po nástupe si začal viesť o škole dva základné záznamy v dvoch knihách:
Prvá mala názov MATRICULA SCHOLAE REKTORE BELIO (Školská matrika za Belovho rektorovania), boli to školské zákony a záznamy o žiakoch
Druhá mala názov EPHEMERIDES, bol to denník, v ktorom sa určovalo, aké učivo sa má preberať, zachovala sa dodnes.
Postupne začal zavádzať aj nové prírodovedné predmety, medzi nimi aj geografiu.
4. septembra 1719 mu ponúkli miesto farára a on ponuku prijal. Vyčerpanosť a
smútok sa podpísalo k prvej mozgovej porážke, pri ktorej mu ochrnula pravá polovica tela. Matej Bel sa stal prvým farárom , čiže seniorom evanjelickej cirkvi v Prešporku. Bolo to v roku 1744.Jeho choroba sa zhoršovala ,preto sa rozhodol odísť do dôchodku. Väčšinu času trávil v rakúskych kúpeľoch, kde aj 29.augusta 1749 dostal nový záchvat mozgovej porážky. Pri prevoze do Prešporka zomiera. 2. Diela Mateja Bela

Vo verejnej, pedagogickej a vedeckej činnosti venoval veľké úsilie vzájomnému pochopeniu a zblíženiu národov Uhorska. Za vládnúci národ pokladal Maďarov,
v prospech maďarskej kultúry vykonal najviac v histórii, jazyku a literatúre. Nezabudol však ani na svoj slovenský pôvod, slovenské povedomie prejavil v mnohých prácach: v Notitiách vyzdvihol populačnú silu, pracovitosť a podnikavosť slovenského ľudu, pri opise národnostných bojov v mestách podporoval Slovákov proti nemeckému patriciátu, vyzdvihol schopnosť slovenských vzdelancov plebejského pôvodu, v duchu Maginovej Apológie bránil autochtónnosť a rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. V úvode k dielu P. Doležala Gramatica Slavo - bohemica vysoko vyzdvihol češtinu- bibličtinu, porovnávajúc jej krásu s ostatnými európskymi jazykmi, čo bola dovtedy najväčšia chvála nášho materinského jazyka. Nemalú pozornosť najmä v Notitiách venoval aj dejinám a súčastnému stavu Rusínov - Ukrajincov. Počas štúdia na gymnázium v Banskej Bystrici skladal v bibličtine duchovné piesne, časť z nich zahrnul do svojej zbierky J. Blasius. Pred odchodom do Halle vyšla jeho prvá tlačená práca - poďakovanie svojím patrónom.