V roku 1735 začal vydávať edície naračných prameňov k uhorským dejinám - Adparadus, v úvode ktorého navrhol program kolektívneho výskumu prameňov k dejinám Uhorska. Plánoval vydať tri zväzoky, v každom po desať prameňov. Vyšiel iba 1. zväzok, z ďalšieho dva pramene, ostatné zostali v rukopisoch. Jednotlivé časti venoval významným magnátom alebo katolíckym cirkevným hodnostárom, prevažná časť prameňov sa vzťahovala na uhorské dejiny 16. a 17. Storočia.
Jeho hlavným životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko - geografického výskumu Uhorska. Podľa rukopisu diela slovenského exulanta v Nemecku K. Parschitia vypracoval dotazník opisu uhorských stolíc, svoj projekt Posol starého a nového Uhorska / Hungariae...prodromus /. Podľa neho mal staré Uhorsko spracovať v štyroch knihách /Skýtska , Hunská, Avarská, Maďarská/, nové v troch knihách / Dejiny, Zemepis, Prírodopis /. Z tohto projektu sa realizovala iba kniha Zemepisu- Notitia. Z jej plánovaných 6-7 zväzkov vyšli štyri:
1. zahrňuje historicko - geografické poznatky Bratislavy a Bratislavskej stolice
2. dokončenie Bratislavskej stolice, stolicu Turčianskú, Zvolenskú a Liptovskú, 3. stolice Pešť, Pilis a Solt
4. Novohradskú, Tekovskú, Hontianskú, Nitrianskú a Malohontskú stolicu. Notitie ostatných uhorských stolíc zostali v rukopisoch, v ktorých sa zachovali aj takmer všetky podklady knihy Prírodopis, sú v maďarských archívoch, jeho manželka ich predala arcibiskupovi J. Baťánovi, časť kúpil A. F. Kollár pre Dvornú knižnicu vo Viedni. Na cestách po Uhorsku sa usiloval oboznámiť s reáliami, ktoré chcel vo svojich dielach opisovať. Vedel, že také množstvo materiálu nezvládne sám spracovať, preto sa usiloval okolo seba združiť kolektív spolupracovníkov. Celé časti dával
spracuvávať aj svojim žiakom. Z poverenia cisára Karola vyhotovil mapy do Notitií jeho priateľ S. Mikovíni. Skúsenosti z kolektívnych prác na Notitiách i poznatky z vyspelejších európskych krajín ho podnietili zabezpečiť širšiu a trvalejšiu organizáciu rozvoja vedeckého života v Uhorsku. V roku 1735 vypracoval a uhorským orgánom predložil návrh na založenie Celouhorskej učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave. Mala mať štyri triedy a svojim členom mala vydávať časopis Observationes Posonienses. Návrh však narazil na odpor jezuitov a nerealizoval sa. Založil uhorskú vlastivednú školu, ktorej princípy pretrvali až do 19. storočia. Vedecké práce publikoval v Miscellanea Berolinesia, Nova Lipsensia, Hamburger Magazin a iných /písal v štyroch rečiach /.
Jedna z najväčších uhorských a slovenských postáv 17.