Významný francúzsky fyzik a matematik, ktorý sa narodil v Lyone. Neabsolvoval žiadne školy, bol samouk. Kňaz, ktorý sa s jeho rodinou priatelil mu dával hodiny matematiky a otec ho učil latinsky. Hlavným zdrojom jeho vedomostí bola veľká v celej Európe slávna Francúzska encyklopédia od Denisa Diderota a Jeana d` Alemberta. Ampére túto knihu poznal veľmi dôkladne, pretože ju čítal veľmi veľa krát. Ampére získal v rodnom meste miesto učiteľa. Keď uverejnil matematický výskum z oblasti teórie pravdepodobnosti a matematickej analýzy sa stal profesorom na École Polytechnique v Paríži, kde zostal do roku 1824. Potom prednášal fyziku na slávnej Collage de France. V roku 1820 uskutočnil významný objav- všimol si vzájomného silového pôsobenia medzi rovnobežnými vodičmi, ktorými prechádza elektrický prúd. Našiel princíp pôsobenia magnetického pola na vodič, ktorým tečie elektrický prúd- dnes to označujeme ako Ampérov zákon. Zahájil tak rozvoj
elektrodynamiky- vedeckého odboru, ktorý skúma hybné sily súvisejúce vzájomným pôsobením elektrických prúdov. Obrovský význam mali Ampérové práce o magnetizme. Ako uznanie za zásluhy o rozvoj vedy, bola podľa jeho mena nazvaná jednotka elektrického prúdu- ampér (A), prístroj k meraniu elektrického prúdu- ampérmeter, jednotka elektrického
náboja- ampérsekunda (As), nazývaná dnes častejšie coulomb (C) a v súvislosti s magnetickým pólom cievok sa hovorí o ampérzávitech- (Az). Svedčí to o jedinečnom význame Ampérových objavov. Aj keď mal fantasticky presné myslenie, v bežnom živote bol veľmi roztržitý a nepraktický. Neustále niečo počítal, hovoril sám so sebou, písal na všetko, čo mu prišlo pod ruku. Napríklad sa zastavil pri stojacom koči a začal na jeho zadnú stranu písať všemožné vzorce pretože si myslel, že je to tabula. Keď sa koč rozbehol bežal za ním aby výpočty dokončil. Avšak bez ohľadu na historky, ktoré sa o ňom rozprávajú, sa jeho objavy stali veľkým prínosom pre rozvoj fyziky a matematiky a sú dodnes cenné a aktuálne.