Táto krajina sa mu veľmi páčila. Caesar strávil v Hispánii iba nevyhnutný čas, chcel ísť do Ríma. Neznamená to však, že nepracoval. Podarilo sa mu dať všetky financie do poriadku, čo bola mimoriadne ťažké. Caesar sa chcel vydať cestou vojenského velenia. Avšak, aby mohol veliť armádam Ríma, musel byť aspoň prétorom. A aby bol vôbec zvolený, musel stráviť niekoľko rokov v Ríme na Fóre Romane. 2.4.2. Edil

Caesar sa stal jedným z dvojice edilov. Jeho spoločníkom v úrade bol plebejec Marcus Calpurnius Bibulus. Obidvaja mali za úlohu zabezpečiť rímske hry.
Na výslní bol však iba Caesar. Dal znova postaviť Mariove sochy, odstránené Sullom. Stal sa tak v očiach más vodcom opozície proti optimátom a zároveň obnoviteľom strany populárov. Svoju obľubu zvýšil usporiadaním hier, aké Rím do tých čias nevidel : v aréne zápasilo 320 gladiátorských dvojíc. Pochopiteľne, že sa tým veľmi zadĺžil. Crassus sa ponúkol, že mu pomôže, ale Caesar odmietol. Proste nechcel využívať priateľov, ale neskôr to bol práve Crassus, ktorý Caesarovi pomohol. Jeho spoločník, Marcus Calpurnius Bibulus, upadol do zabudnutia. 2.4.3. Caesar ako pontifex maximus

Keď starý pontifex maximus Quintus Caecilius Metellus Pius zomrel, Caesar zbadal veľkú možnosť, ako upokojiť svojich veriteľov. Keby sa mu podarilo vyhrať voľby, znamenalo to, že bude konzulom. Boni mali vo voľbách dvoch mužov, ale Caesar s prehľadom vyhral. Jeho novým domovom sa stal Domus publica , nesmierne starý dom, ktorý nikdy nevyhorel.

2.4.4. Prétor

Caesar vo voľbách na úrad prétora získal najviac hlasov, stal sa teda mestským prétorom. Jeho funkčné obdobie nie je ničím zaujímavé. V tom roku bol konzulom Marcus Tullius Cicero. Jeho povinnosti sa týkali iba mesta Rím. Obom konzulom to umožňovalo venovať sa vojenským povinnostiam mimo Ríma. Caesar nesmel opustiť Rím viac ako na desať dní. Ak neboli konzuli v meste, bol najvyšším magistrátom, mohol zvolávať senát, rozhodovať o výkone štátnej politiky, ba organizovať aj obranu, ak hrozil útok. Ak prétor skončil svoje funkčné obdobie stal sa proprétorom a dostal provinciu. Caesarovi sa ušla Zadná Hispánia, čo mu vyhovovalo. Bola to celkom bohatá provincia. Nanešťastie sa Caesarovi nepodarilo nahromadiť dostatočnú sumu na to, aby zaplatil svojim veriteľom. Navyše musel súrne odísť do Ríma, jeho nepriatelia sa ho chystali odstaviť. Senát určil Caesarovi triumf až po voľbách na úrad konzula.