Najprv dostal len Predalpskú Galiu a Ilýriu, potom si dal prideliť aj Zaalpskú Galiu. Väčšia časť Galie, ktorá zahrňovala zhruba dnešné Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko a Nemecko na západ od Rýna, Rimanom síce nepatrila, ale to Caesarovi neprekážalo, práve naopak. Mal tri légie od štátu a ďalšie si postavil súkromne. 2.5.2. Galská vojna

Obyvatelia dnešného Švajčiarska boli Helvéti. Pretože už nemohli vyžiť na vyprahnutej zemi pozdĺž Álp, rozhodli sa usadiť na území Galov. Napriek Caesarovej hrozbe sa dav mužov, žien a detí (300 000 - 400 000 osôb) dal do pohybu. Caesar tiahol na sever, aby ich zastavil. Keď sa s nimi stretol, odohrala sa strašná bitka. Bol to taký masaker, že sa Helvéti vytratili z Histórie. Helvéti však neboli jediní, kto ohrozoval mier v Galii. Germánske národy prekročili Rýn a usadili sa na západ od tejto rieky. Caesar im prikázal, aby sa tou cestou vrátili späť, a keď odmietli, začal s nimi vojnu, aby ich prinútil vrátiť sa za Rýn. Pochopil, že mier v týchto končinách udržia Rimania len stálou okupáciou Galie. S touto myšlienkou si začal podmaňovať kmene usadené na hraniciach. Najprv tiahol na územie Belgov, pričom drvil všetko, čo mu prišlo do cesty. Pomýšľal aj na výpravu do Británie, ale na to potreboval najskôr ovládnuť kmene na pobreží. Rozdelil svoju armádu a začal dobýjať sever a západ Galie.
Kým Caesar bojoval pozdĺž severného pobrežia Európy, Germáni znova prekročili Rýn. Caesar sa vrátil na juh a neľútostne ich zmasakroval. Zvyšky Germánov prenasledoval. Potom sa rozhodol zastrašiť tieto kmene ukážkou schopností rímskeho staviteľstva.
Rýn bol najväčšou a najširšou riekou, akú Rimania poznali. Zriedka bol užší ako 500 metrov a prekonávali ho na člne. Postaviť v jeho dravých vodách most sa zdalo ako číra nemožnosť. Caesar za desať dní vybudoval most a prešiel po ňom so svojou armádou. Vydesení Germáni zutekali. Tento obdivuhodný výkon mal len propagačný cieľ, o osemnásť dní sa Caesar s armádou vrátil späť a most za sebou zničil. Po tejto výprave do Germánie podnikol Caesar inváziu do Británie, s celou svojou armádou sa na vojnových lodiach prepravil za dva roky trikrát cez La Manche, teraz nie preto, aby zastrašil barbarské kmene, ale aby zapôsobil na senát v Ríme. Kmene v strednej časti Galie najprv prijali Rimanov ako priateľov. Postupne si však začali uvedomovať, že Caesar nehodlá odísť a že budú musieť trpieť prítomnosť jeho armády. Preto v zime roku 54 - 53 p. n. l.