Ešte aj v dvoch klavírnych koncertoch, vo variáciách Tanca smrti a v Sonáte h mol, tuší poslucháč mimohudobný program.
Z diel Franza Liszta pre organ sa s obľubou interpretuje jeho Fantázia a fúga a Prelúdium a fúga BACH.
V umeleckej osobnosti Franza Liszta sa dramaticky spájalo dramatické a duchovné, ohnivé a nežné, búrka a pokoj. Túžba stať sa kňazom poznačila začiatok kariéry mladého virtuóza. Vtedy chcel obetovať všetko pre pokoj duchovného života. Táto túžby narastala, takže v posledných rokoch života ( v roku 1865 ) prijal nižšie svätenie abbého a žil striedavo v Ríme, Budapešti, Weimare a Bayreuthe. Komponoval mysticko-religiózne a fantasticko-kontemplatívne skladby: omše, litánie, žalmy. Vzkriesil ducha stredovekých liturgických hier a vytvoril novopoňatú dramaticko-symfonickú katolícku cirkevnú hudbu. Skomponoval nádherné diela: Ostrihomskú omšu, Maďarskú korunovačnú omšu, a podľa ideálov Palestrinu Missu choralis (chorálnu omšu), Žalm XIII., oratórium Legenda o sv. Alžbete a oratórium Kristus patria k najkrajším oratórnym dielam 19. storočia.
Frant Liszt nikdy nezaprel svoju uhorskú vlasť, rád sa vracal do Bratislavy, hlásil sa i k nemeckej a francúzskej kultúre, uchvátili ho talianske umelecké pamiatky, slovom bol umelcom, ktorý patril celej Európe.
Zomrel roku 1886 ako 75-ročný v nemeckom meste Bayreuth, ktoré sa práve stával chrámom Wagnerovho umenia. Prišiel ta chorý, aby sa poklonil dielu svojho zaťa (Cosima – dcéra Liszta a grófky Marii d´Agoult – bola Wagnerova manželka), čo je konečným dôkazom jeho veľkorysej, dobrosrdečnej povahy.