Za jeho vlády sa dovŕšila aj správna a súdna samospráva tzv. zemianskych stolíc. Inak však, najmä v druhej polovici svojej vlády snemy nezvolával. Vládol absolutisticky. Moc sa sústreďovala v jeho rukách na dvore v Budíne, kde sa návrhy predkladali kráľovskej rade, ale najčastejšie panovníkovi. Uskutočnil celý rad závažných, administratívnych, súdnych, hospodárskych a daňových reforiem. Predovšetkým zaviedol novú daň – tzv. daň od komína, čo znamenalo 20 strieborných denárov od každej rodiny žijúcej na poddanskej usadlosti. Práve vďaka týmto reformám a premyslenej politike dosiahol svoj najväčší vladársky úspech, a to bola konsolidácia štátu a upevnenie kráľovskej moci. Za jeho vlády podstatne vzrástli panovnícke príjmy a to na 800 – tisíc až milión zlatých ročne. Najviac peňazí strovil nákladný kráľovský dvor a ešte viac povestný Čierny pluk – niekedy mal až vyše 20 000 jazdcov a 8 000 pešiakov. Boli v ňom prevažne českí a moravskí žoldnieri, preto sa často nazýva aj ,,českým“.
Za ,,spravodlivého“ kráľa Mateja, ktorý dokonca zrušil slobodné sťahovanie poddaných ,,si ľud a nevoľníctvo nepretržite sťažuje na ohromné daňové bremená“ , zaznamenal dvorský historik Talian Antonio Bonfini. Často pred vyberačmi daní uteká na iné panstvá alebo sa skrýva v hlbokých lesoch. Pre slovenské mestá bolo toto storočie obdobím rozkvetu. V mestách rozkvitali remeslá. Hlavnou organizačnou formou remeselníckej výroby v mestách sa stali cechy. Niektoré mestá bohatli aj zo zahraničného obchodu. Za Mateja sa do Uhorska doviezlo tovaru za vyše milióna zlatých, vyviezlo sa o polovicu menej. Mestá sa stávali hospodárskymi aj politickými oporami, preto obnovovali a rozširovali ich privilégiá. Zástupcovia kráľovských miest sa objavujú aj na sneme. V tých časoch vzniká Zväz piatich východoslovenských miest a spoločný štatút vydávajú aj stredoslovenské banské mestá. Počet obyvateľov miest, aj keď v porovnaní so západoeuropskými nebol veľkí, vzrástol. Najväčšie boli Košice so 7 000, Bratislava mala okolo 5 000, Trnava, Prešov, Bardejov približne 3 000 obyvateľov. Ostatné mestá boli menšie.
Toto storočie, najmä vláda Mateja Korvína, bolo dobou, keď aj na Slovensku zapúšťali korene humanizmus a renesancia, ktoré ako myšlienkové a umelecké prúdy stavali do popredia človeka a jeho pozemské blaho. Humanisti svoj vzor a ideál videli v antickej, gréskej a rímskej kultúre.