Vedel odhadnúť talent. V jeho dielni viedli prvé ťahy svojho štetca Botticelli, Perugino, Botticini, Lorenzo Credi. A tiež Leonardo. Žiaci tejto dielne mali možnosť sledovať kultúrny život v meste vlastne z prvej ruky. Prichádzali sem záujemcovia o umelecké diela, majstrovi známi, priatelia. Niekedy sa tu objavil aj sám Lorenzo Nádherný, aby sa presvedčil, ako pokračujú práce na jeho objednávkach. Mladý vladár sa snažil vybudovať z Florencie kultúrne centrum, založil tu už Platónsku akadémiu. Po niekoľkých rokoch učenia u Andrey je Leonardo prijatý medzi maliarov do cechu sv. Lukáša. Na osamostatnenie mu však chýbali potrebné prostriedky a ešte ďalšie štyri roky je tovarišom svojho majstra. Podieľa sa na Verrocchiových dielach, maľuje aj vlastné obrazy. Z tohto obdobia je aj Zvestovanie, dnes vystavené vo Florencii. Sú na ňom na prvý pohľad viditeľné nedostatky. Máriina ruka je príliš dlhá na to, aby zodpovedala správnym proporciám, ale nájdeme na ňom všetko, čo je charakteristické pre autorovu neskoršiu tvorbu. Obe postavy vnútorne spája závažnosť okamihu, a Leonardo ich načrtol jemnými prechodmi svetla a tieňa, ktoré ich neskôr tak preslávili. Aj florentská krajina je vykreslená skutočným znalcom.
Začiatok sľubnej kariéry bol náhle naštrbený nepríjemným tieňom. 9. apríla 1476 predstúpil pred obávaných Správcov dobrých mravov. Anonymné udanie, ktoré ho tam priviedlo bolo skutočne veľmi závažné. Škandál, ktorý prepukol, maliarovej povesti neprospel. Anonymný udavač urobil chybu, pretože spolu s Leonardom bol postavený pred súd aj blízky príbuzný všemocného Lorenza. Snáď preto je vyšetrovanie rýchlo zastavené a previnilci sú zbavení obvinenia. Leonardo však prestáva maľovať a uzatvára sa sám do seba. Odchádza k strýkovi na vidiek, ale z niečoho musí žiť. Opäť sa vracia do Florencie a začína maľovať. V roku 1478 je už samostatným maliarom a prijíma zákazky od súkromných aj cirkevných zákazníkov. O tri roky pápež zvoláva do Ríma umelcov na výzdobu Sixtínskej kaplnky, ale na zozname pozvaných Leonardovo meno chýba. Trpí pocitom krivdy. Je rozhodnutý odísť z mesta pri prvej príležitosti.

Milánske vojvodstvo patrilo v tej dobe k najbohatším v Taliansku. Po smrti vojvodu Galeazza na jeho miesto nastupuje vojvoda Lodovico Moro. Chce postaviť pomník svojmu otcovi, vyšle žiadosť o schopného umelca, a preto mu Lorenzo posiela Leonarda. Ten odchádza do Milána rád, ale nechce sa tam živiť ako maliar. Morovi ponúka svoje služby ako staviteľ a konštruktér.