Francis Bacon životopis

Narodil sa ako syn vysokého úradníka, lorda a strážcu pečate na britskom kráľovskom dvore. V dvanástich rokoch ho otec dal študovat na jednu z najprestížnejích škôl-Cambridge. Po doštudovaní práva sa stal advokátom a prokurátorom na britskom kráľovskom dvore, bol členom parlamentu, stal sa lordom kancelárom, barónom z Verulamu a neskôr vikomtom zo St.Albans. Po obvinení z úplatkárstva bol odsúdený na stratu všetkých štátnych úradov, bola mu uložená vysoká finančná pokuta a bol odsúdený na tri dni väzenia. Neskôr bol obvinení zbavený, ale k politike sa už nevrátil. Namiesto politiky sa preňho začala nová, rovnako významná ako krátka etepa života, úzko spätá a prepojená s filozofiou. Začal sa zaoberať štúdiom a vedeckým skúmaním svojich majetkov. Bol zakladateľom novovekého empirizmu, praotec anglického materializmu a celej modernej experimentálnej vedy. Pri jednom z jeho experimentov, zistiť konzevačné účinky snehu na mäso prechladol a onedlho nato zomrel. Skúsme si teraz priblížiť jeho pohľad na svojich predchodcov. V reakcii na Aristelovu filozofiu vydal dielo Veľké Organon, ktoré azda najlepšie a najkomplexnejšie predstavuje jeho filozofiu. V tomto diele sa snaží nájsť novú vedeckú metódu poznania pravdy. Podľa neho, je poznanie nástroj nato, aby mohol človek úspešne pretvárať prírodu a vytvárať veci ktoré v nej neexistujú. V jeho dobe je to dosť revolučný pohľad na človeka ako takého a jeho schopnosti. Predsa doba invizície ešte nebola tak daleko a nie všetci boli natoľko presvedčení o schopnostiach človeka ako Bacon. Bol presvedčený že je treba obnoviť všetky antické vedy na čele s filozofiou, založenou na skúsenosti. Vytýčil projekt veľkej obnovy týchto vied. Riadil sa mottami ako; Poznanie je sila a Ľudské poznanie a ľudská moc sú to isté. Prírodu možno premôctˇ len jej dokonalým poznaním a poslušnostˇou t.j rešpektovanie jej zákonov. Špeciálne v tejto poslednej vete vidiet, že mal oveľa vačší nadhľad ako sa zdá. V tomto nielenže predstihol vnímanie mnohých svojich súčastíkov ale aj mnohých ľudí žijúcich v dnešnej dobe. Ako správny empirik kritizuje scolastiku, dogmatizovany aristotelizmus, platonsky idealizmus a skepticizmus. Na to aby sme mohli rešpektovať zaákony prírody, potrebujeme novú mtódu. Tá sa skladá z dvoch základných krokov. Prvý krok je tkz. Negatívny a kritizuje idoly, ktoré rozdeľuje na štyri druhy:
Idola tribus(idoly kmeňa)- v nej opisuje chybné predstavy človeka napr.

Antropomorfne predstavy, hladanie konečných príčin, absolutizovanie poriadku vo svete. Na vine tychto veci je ľudská prirodzenosť, ktorá chce vnášať účelovosť aj tam kde nie je.
Idola spectus(idoly jaskyne)- ide o omyly človeka a učencov, ku ktorým dochádza už pri výchove a daľej je dotvárné spoločenským zriadením, ktoré spolu formujú charakter človeka. Idola fori(idoly trhu)- tieto omyly vyplývajú z nedokonalosti a nepresnosti jazyka. Pôvodné názory sú tým natoľko menené, až strácajú svoj význam. Idola theri(idoly divadla)- hovorí o názoroch ktoré sú slepo a nekriticky preberané od iných, vyšších autorít. Prvé dva druhy nemožno odstrániť, ale druhé dva je možné a potrebné eliminovať ak chceme dosiahnuť úplné ozdravenie vied. Bacon na jednej strane kritizuje idoly, ale na druhej strane si idoly sám vytvára. Dostaneme sa k nim v diele Nová Atlantída kde popisuje ideálnu spoločnosť. Zaákladom jeho skúmania je induktívna metóda, čo je postup od jedinečných vecí a procesov k všeobecnému. O jednotlivvých zmslami vnímateľných javov k ich zovšeobecneniu, teórii. Vrátil sa späť k materializmu, kde je podstatou prírodných javov hmot, skladajúca sa z detailov, ktoré sú vo vnútry nemenné, nedeliteľné, kvalitatívne mnohotvárne a majú vlastný pohyb. Z pohybujúcoch sa elemetnov vznikajú všetky veci vo svete. Základom všetkého je pohyb. Dalej sa snažil oddeliť vedu od teológie. Boha uznával, ale v jeho filozofii hral iba formálnu úlohu. Bral ho skôr ako pozorovateľa a nie nikoho, kto zasahuje do plynulého chodu. Tiež sa zaoberal štátopraávnymi otázkami, ktoré rozobral v svojom spise Eseje. Vo svojom diele Nová Atlantída rozpráva o posadke lode plaviacej sa po južnom mori do Číny a Japonska. Došli im všetky zásoby a ked sa už pripravujú na smrť, prosia boha o záchranu. Tá príde a uvidia zem. Z nej sa k nim priplaví posádka, ktorá im ukladá že nesmú pristáť na ostrove. Doručia im perganen zo znakom kríža a anjelských krídel. Nakoniec im povolia pristátie v ich hlavnom meste Bensalem, ale pod podmienkou, že budú prisahať že nie su piráti a že nepreliali za posledných 40 dní ľudskú krv. Tam sa dozvedajú viac o kultúre a fungovaní ich spoločnosti. Ako sa členovia posadky vyjadrili o tejto krajine: ´Tu sa prejavuje boh´. Chorí a zranení námorníci sa tu podivuhodne rýchlo vyzdravujú, bensalemčania odmitajú peniaze za ich pohostinnosť. Majú zakázané plavať do cudziny a príjmať cudzincov, okrem prípadu núdze. Celé toto spoločenstvo riadi dom Šalamúnov, na čele s kráľom. Ich veda je na taej úrovni že menia veľkosť farbu zvierat.

Dokážu lietať a plávať pod vodou. Ich hlavným cieľom je svetlo poznania. V opise spoločnosti bensalemčanov môžeme vidieť že autor bol diplomat. Najprv hovorí o tom, že v krajine je boh, zdôrazní symboly kríža a krídiel. Na druhej strane sa vyjadruje o ľudoch, s ´božími schopnosťami´ ako meniť zvieratá a lietať. Je tam kritika spoločnosti že na prvom mieste sú peniaze, pred súdržnosťou a vedou. Markantne dáva n javo, že kráľ si necháva radiť vedcami a nie politikmi. Na záver sa dá skonštatovať že Bacon rozhodne predbehol svoju dobu. A nie málo. Na vačšine jeho výrokov a diel sa dá viedieť priam neuveriteľná súvislosť zo súčastnosťou.