Ruský elektrotechnik a vynálezca, skonštruoval elektrickú lampu s rozžeraveným vláknom, prototyp žiarovky. Narodil sa v dedinke Steňšino (Tambovská oblasť). Keďže sa dlho nedarilo zostrojiť oblúkovú lampu, vynálezcovia sa pokúšali nejako ináč využiť elektrinu na svietenie. Usilovali sa nájsť malý zdroj svetla, podobný tomu, aký je v plynových horákoch, ktoré v tom čase slúžili na osvetlenie. Ale ani v tejto oblasti nemali bádatelia šťastie. Od roku 1840 do1870 vzniklo toľko konštrukcií malých lámp, žiaroviek, ktoré sa prakticky nadali použiť, že vynálezcovia začali rezignovať. Pomerne spoľahlivú žiarovku sa podarilo zostrojiť až roku 1872 ruskému inžinierovi A. N. Lodyginovi. Lodygin zaviedol do sklenenej banky dva medené stĺpčeky, na ne pripevnil uhlíkovú tyčinku, a keď do žiarovky zapojiť elektrický prúd, rozhorela sa dosť silným svetlom a svietila až pol hodiny. Na tie časy to bol veľký úspech. Vynález patentovali v Rusku, Francúzku, Rakúsku, Anglicku, Belgicku a Lodygin zavádzal elektrické osvetlenie v budovách, na uliciach, na lodiach. Roku 1874 Akadémia vied v Petrohrade udelila vynálezcovi žiarovky Lomonosovu cenu. Ale žiarovka musela ešte prejsť mnohými zdokonaleniami, kým sa celkom ujala. Hlavná úloha tu pripadla T. Edisonovi, ale zásluhy mal opäť aj Lodygin, ktorý roku 1890 s úspechom použil v žiarovke volfrám. Lodygin skonštruoval aj elektrické ohrievacie telesá, elektrické pece na tavenie kovov a rúd i respirátory na dýchanie.