Slovenský vynálezca, zostrojil padák. Narodil sa v Smolenickej Novej Vsi. Ako chlapec pracoval Banič na veľkostatku J. Pálffyho v Smoleniciach, potom vyučil za murára. Roku 1907 odišiel za lepšou obživou do USA, kde pracoval ako poľnohospodársky robotník a baník v Pennsylvánii. V tom čase sa svet nadchýnal odvážnymi činmi prvých letcov. Medzi ich obdivovateľov patril aj Štefan Banič, ale nezostal len pri obdive. Zrodila sa v ňom myšlienka ako zachrániť pilotov pri havárii lietadla. Po dlhých úvahách a výpočtoch sa mu podarilo zostrojiť padák. Ponúkol ho predstaviteľom letectva USA. Myšlienka a konštrukcia sa im zapáčila, a tak zakrátko vynálezca padák aj prakticky predviedol. Za účasti veľkého zástupu zvedavcov zoskočil z washingtonského mrakodrapu. Keď sa s úspechom skončili i Baničove zoskoky z lietadla, patentový úrad prijal vynález. Stalo sa tak 25. augusta roku 1914. Padák začali hneď aj vyrábať. Baničov padák bol dáždnikového systému a otváral sa za pomoci pružín. Jeho nosnú plochu mal pilot pod ramenami a mohol ju usmerňovať, čo mu umožňovalo pristáť na vhodnom mieste. To všetko boli veľké prednosti v porovnaní s inými konštrukciami, ktoré vznikali už dávno predtým, ako sa zrodilo lietadlo (s prvým návrhom padáku prišiel Leonardo da Vinci). Za prvej svetovej vojny Američania bežne používali Baničove padáky a mnohý letcom zachránili život. Vynálezca sa roku 1920 vrátil do rodnej obce, kde žil v zabudnutí. Je aj spolu objaviteľom jedinej prístupnej jaskyne v Malých Karpatoch – Driny.