Začiatkom 15. storočia Francúzi definitívne porazili Angličanov, ktorí dovtedy vládli na prevažnej väčšine francúzskeho územia. Na čele zápasu proti Angličanom, stála žena, ktorá sa stala najobľúbenejšou hrdinkou francúzskych dejín. Janin život bol opisovaný v spisoch a knihách, divadelných hrách a piesňach. Francúzi uctievajú Janu ako patrónku svojej zeme, všade sú sochy svätice, najpôsobivejších dielom je asi veľká jazdecká socha na Place du Mortoi v Orleáns, v meste, ktoré vzdáva úctu svojej záchrankyni od roku 1430 každý rok veľkými slávnosťami. Jana, ktorá sa sama, nazývala „la Pucelle“ (Panna), prišla na svet 6.1.1412 v Lotrinsku v dedinke Domrémy ako dcéra starostu Jakuba Tarca. Jana dostala od svojich rodičov náboženskú výchovu, nikdy sa však nenaučila čítať a písať. Keď mala Jana 13 rokov začula v záhrade rodného domu vždy nadpozemské hlasy, ktoré ju vyzývali, aby prišla na pomoc francúzskemu kráľovi, ktorý bol utláčaný Angličanmi, a zachránila Francúzsko. V tej dobe zúrila storočná vojna, v ktorej Anglicko uplatňovalo svoj nárok na francúzsky trón. Jana udržiavala svoje zjavenia niekoľko rokov v tajnosti, no v roku 1429, keď mala Jana 17 rokov, sadla na koňa a išla najprv do Vaucouleurs a potom do Chinonu, kde sa zdržoval korunný princ Karol VII. „Hlas.“ On jej povedal, aby pomohla synovi slabomyseľného kráľa Karola VI. na trón a oslobodila mesto Orleáns, obkľúčené Angličanmi. Svojou vynikajúcou znalosťou mnohých vojnových podobností presvedčila Jana, ktorá sa objavila v plnej zbroji Dauphina (následníka francúzskeho trónu) o svojom mimoriadnom poslaní. Karol VII. jej však ešte dal 3 týždne skúšať teológiu v Poitiers. 23. apríla 1429 vyrazila nakoniec Jana s malým vojskom z Tours a objavila sa pred úplne demoralizovanými francúzskymi vojakmi. Najskôr sa postarala o očistu tábora, dala všetky prostitútky vyhnať a žiadala od vojakov generálnu spoveď. Tvrdí mužovia sa podrobili nežnému dievčaťu a už po niekoľkých dňoch boli anglickí protivníci porazení a dali sa na útek, mesto Orleáns bolo oslobodené. Víťazstvá nasledovali jedno po druhom, vojenské úspechy Jany Orleánskej, ako ju nazývali, hraničili so zázrakom. 17. júna 1429 priviedla Jana Karola VII. do Remeše, kde bol korunovaný v katedrále na kráľa. po korunovácii pokľakla vo svojich 17 rokoch pred Karolom a povedala: „Vzácny pane, teraz je splnená vôľa Božia.“
Žiarlivý kráľovi politici poštvali najskôr kráľa Karola VII.