Nástrojom filozofickej propagandy bolo aj 26 jasne a vtipne napísaných tézových románov a poviedok, ktoré nadväzovali na realistické a pikareskné tradície, ale využívali sa v nich aj exotické a fantasticko-utopické prvky. K najčítanejším patria Zadig alebo Osud (1748, slov.1951), swiftovský Mikromegas (1752) zosmiešňujúci nezmyselné krviprelievanie a velikášstvo vládcov, Candide alebo Optimizmus (1759, slov. 1951), satircká konfrontácia nekritickej optimistickej teórie o vševládnej harmónii s rôznymi formami zla, ktoré treba prekonávať činorodou prácov. V Prostáčikovi (1767) očami mladého Hurona sleduje rozporuplný obraz francúzskych pomerov po odvolaní Nantského ediktu, trpko výsmešná Babylónska princezná (1768, slov. 1951, 1972) pranieruje dobové mravy. V estetickej oblasti Voltaire zo všetkých súčastníkov najúčinnejšie využíval vycibrený, britký, karikujúci a útočný štýl. Zanechal bohatú korešpondenciu ( do 4000 listov). Svojou mysliteľskou, umeleckou, organizátorskou činnosťou a významom svojej osobnosti výrazne prispel k šíreniu osvietenstva v Európe a k ideovej príprave buržoáznej revolúcie r.1789.