referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Napoleon I. Bonaparte životopis
Dátum pridania: 21.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dexterboy125
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 673
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Francúzsky vojvodca a štátnik, narodil sa roku 1769 v Ajacciu na Korzike v početnej rodine schudobneného šľachtica. Po úspešnom absolvovaní Parížskej vojenskej školy v rokoch 1784 – 1785 ako šestnásťročný nastúpil v kráľovskej armáde v hodnosti podporučíka delostrelectva. nadšene privítal Veľkú francúzsku revolúciu, stal sa jej vášnivým stúpencom a obrancom. Toto revolučné obdobie ho zastihlo v rodnej Korzike. Tu sa dostal do rozporov so separatistami a z ostrova musel utiecť. Prvý raz sa preslávil, ako mladý kapitán delostrelectva v armáde revolučného Francúzska v decembri 1793 pri oslobodení Toulonu od anglických interventov a domácich monarchistov. Za tento vynikajúci vojenský úspech dvadsaťštyriročného kapitána povýšili na brigádneho generála. Odvtedy sa datuje nebývalo rýchli vzostup vojenskej kariéry Napoleona Bonaparta. Druhý raz sa mimoriadne preslávil v októbri 1795, keď tvrdo potlačil monarchistické povstanie v Paríži proti republike. Stal sa veliteľom parížskej posádky. V nasledujúcom roku bol vymenovaný za veliteľafrancúzskej armády bojujúcej v Taliansku proti rakúskej ríši. Po porážke rakúskych vojsk obsadil značné oblasti Talianska. V talianskej výprave v rokoch 1796 – 1797 sa prejavilo jeho mimoriadne vojenské umenie a chápanie sociálnych aspektov vojny. Po víťaznej vojne v severnom Taliansku sa vrátil do Paríža. Bez ťažkostí získal súhlas direktória na zorganizovanie a vedenie vojenskej expedície do Egypta. Expedícia v rokoch 1798 – 1801 napriek jednotlivým víťazným bitkám nebola úspešna. Keď sa Napoleon dozvedel o slabosti direktória a porážke jeho armád, opustil Egypt aj svoju armádu a v októbri 1799 sa vrátil do Paríža. V tom období vrcholila kríza vlády direktória. Napoleon využil situáciu a opierajúc sa o pomoc armády a francúzskej veľkoburžoázie, ktorá sa usilovala o vládu tvrdej ruky, uskutočnil 9. novembra (18. brumaire) 1799 štátny prevrat. Po zvrhnutí vlády direktória bol vymenovaný za prvého konzula; postupne mu patrila všetka plná moc, ktorú využil na nastolenie vojensko-buržoáznej diktatúri. Zaviedol policajno-byrokratický systém prefektov a ďalších úradníkov menovaných vládou. Roku 1801 uzatvori s pápežom konkordát, čím si zabezpečil podporu katolíckej cirkvi. Za Napoleonovej osobnej účasti bol vypracovaný občianský kódex (1804), obchodný kódex (1807) a trestný kódex (1810), zakotvujúci právne normy buržoáznej spoločnosti.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.