robotnícka otázka, na perifériách miest sa nahromadilo obrovské množstvo ubiedených rodín, zanikol starý spôsob života a postupne sa zosvetštil život chudobnějších más.

Hl'adanie nových ciest
Pochopit' tieto nové časy a pripravit' primerané plány bolo vel'mi ťažké. V Turíne v tom čase existovalo 16 farností. Duchovní správcovia videli chlapcov túlať sa po uliciach, ale čakali ich v kostoloch na tradičné vyučovanie katechizmu. Oplakávali staré dobré časy, keď mladí prisťahovalci prichádzali so sprievodným listom od svojho farára. Nezbadali, že v tomto spoločenskom vlnobití a pri raste obyvateľstva sa predchádzajúce spôsoby vytratili. Bolo treba aspoň pokúsit' sa nájsť nové cesty a rozbehnút' nejaký apoštolát v dielňach, fabrikách a medzi obchodníkmi. Niektorí mladí kňazi sa o to usilovali. Po tom, čo don Bosco videl vo väzniciach a na predmestiach, pohotové vypracoval svoj plán. Tito chlapci potrebovali školu a prácu, to by im otvorilo istejšiu budúcnosť. Potrebovali byť chlapcami, t. j. vybiť sa v skákaní a behaní na ucelených priestranstvách a nie ponevierať sa po meste. Potrebovali stretnut' sa s Bohom, a tak objaviť a realizovat' svoju ludskú dôstojnosť. Jeho apoštolát sa uberal týmto smerom. 8. decembra 1841 sa skontaktoval s jedným z takýchto prisťahovaných
chlapcov. Na prvý rozhovor s murárikom z Asti vždy spomínal, ako keby to mal nahraté. Tri dni nato ich už bolo deväť, po troch mesiacoch dvadsaťpäť a v lete 1842 osemdesiat. „Bolí to dlaždiči, kamenári, murári, štukatéri, ktorí prichádzali z ďalekých dedín."
Zrodilo sa oratórium, ale don Bosco ešte vždy nemal stále miesto. So svojimi chlapcami musel putovat' po severnej periférii Turína, kým sa natrvalo neusadil v jednej šopě v oblasti Valdocco. Nachádzala sa medzi blázincom, opusteným cintorínom a otvoreným poľom.
Činnost' oratoria sa neobmedzovala len na nedeľu. Don Bosco navyše hľadal prácu nezamestnaným chlapcom a pre tých, ktorí už prácu mali, sa usiloval dosiahnuť lepšie pracovné podmienky. Tým nadanejším, keď prišli z práce, sa venoval ako učitel'. Toto bolo jeho pravidelné zamestnanie.
„Navštevoval som ich v práci vo fabrikách, na pracoviskách. Moji drahí chlapci mali z toho veľkú radost'. Videli totiž, že som ich priateľom a že sa o nich zaujímám. To sa páčilo aj ich zamestnavateľom, ktorí radi prijímali do práce takých chlapcov, o ktorých sa cez týždeň i v nedelu niekto staral."
V desiatich riadkoch svojich Pamätí don Bosco predstavil denný režim oratoria na Valdoccu. Dnes by bolo asi málo tých, ktorí by sa odvážili ponuknut' chlapcom v nejakom oratoriu takýto náročný program. „Skoro ráno sa otváral kostol a začalo sa spovedať.