Trvalo to až do začiatku svätej omše, ktorá bola stanovená na ôsmu hodinu, ale aby boli spokojní všetci, čo sa chceli vyspovedať, často sa odložila až na deviatu hodinu. Nasledovala škola, ktorá trvala do poludnia." O jednej popoludní sa začínala rekreácia, o pól tretej katechizmus. Potom boli vešpery, krátká kázeň a požehnanie s Oltárnou sviatosťou. Počas rekreácie, pri ktorej chlapci behali a skákali, kol'ko sa im len chcelo, sa don Bosco pristavil pri každom z nich.

„Nikomu nerobte zle"
Na konci svojho života bol don Bosco zhrbený jednak od svojich chorôb, jednak od celoživotných námah. Keď ho niekto videl, ako kráča sám, a chcel ho podoprieť, prípadne sa ho opýtal, kam ide, on sa na neho zahl'adel a so svojím typickým laskavým úsmevom odpovedal: „Ideme do neba."
Don Bosco zomrel na svitaní 31. januára 1888. Saleziánom, ktorí bdeli pri jeho posteli, slabnúcim hlasom povedal: „Milujte sa ako bratia. Robte dobré všetkým, zle nikomu.. Povedzte mojim chlapcom, že ich všetkých čakám v nebi."
Tri roky predtým s ním robil rozhovor reportér novín Journal de Rome. Okrem iného sa ho opýtal: „Čo si myslíte o súčasnej situácii Cirkvi v Európe, v Taliansku a o jej budúcnosti?" Don Bosco odvetil: „Nikto nepozná budúcnosť okrem Pána Boha. Predsa však, ľudsky povedané, treba myslieť na to, že budúcnosť bude vážná. Moje predvídanie je vel'mi smutné, ale nebojím sa ničoho. Boh vždy ochráni svoju Cirkev a Madona, ktorá viditelne chráni súčasný svet, bude vedieť vzbudit' záchrancov.".