Ján Kalinčiak bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom, ktorého tvorba smerovala k realizmu.
Narodil sa v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Veľký vplyv na jeho neskoršiu literárnu tvorbu mala matka, ktorá mu v detstve rozprávala o zemianskych rodinách v Turci. Základnú školu navštevoval v rodisku. Od roku 1836 študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, ale v roku 1839 prichádza na lýceum do Bratislavy. V roku 1843 – 1845 študoval filozofiu a históriu na univerzite v nemeckom Halle. Po návrate pôsobil ako vychovávateľ a neskôr na odporúčanie Ľudovíta Štúra sa stal riaditeľom Evanjelického gymnázia v Modre. V rokoch 1858 – 1869 pôsobil ako riaditeľ nemeckého Evanjelického gymnázia v Tešíne, kde presadzoval svoje názory na výchovu a vyučovanie. Roku 1869 bol predčasne penzionovaný. Presťahoval sa do Martina, kde krátko pôsobil ako redaktor literárneho mesačníka orol. Mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Zomrel roku 1871 v Martine. Pochovaný je na Národnom cintoríne. Na jeho náhrobku je nápis:
„Hranica života, ale nie lásky.“
Tvorba:
Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdia si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická poviedka
Bozkovci (1842). Z čias Mateja Korvína je novela Milkov hrob. Jej námetom je tragická láska Milka Pankráca k dcére žilinského richtára. Z čias povstania Imricha Tököliho je námet povesti Bratova ruka. V povesti ide o krvavú pomstu medzi dvoma šľachtickými rodmi. Povesť Púť lásky je situovaná do okolia Myjavy. Vykreslil typ bahatierského pána hradu, ktorý sa na život a na smrť zaľúbil do krásnej meštianky. O láske medzi bratmi rozpráva povesť Serbianka. V novele Mládenec slovenský, ktorej hlavnou ideou je slovanské bratstvo a vernosť mravným princípom, autor polemizoval nad názormi Ľ. Štúra, ktorý zdôrazňoval, že je dôležité slúžiť vlasti a svoj život podriadiť tomuto ideálu. Podobnú myšlienku rozoberá aj v povesti Knieža liptovský. Ku Kalinčiakovým romantickým povestiam patrí Láska a pomsta. Motívy miestnych povesti zobrazil v povesti Mních a Svätý duch. Kalinčiakovou poslednou historickou novelou je Orava (1870), na ktorú mu ponúkol námet Janko Matuška. Najslávnejšou a najvýznamnejšou je humoristická novela Reštavrácia (1860), ktorá bola aj sfilmovaná. S nej zobrazil súboj zemianskych rodín o post vicišpána.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie