Metódou by mal byť bez a prior-ny prístup. V zmysle tejto práce by bolo zaujímavé prehodnotiť diela „výtvarných“ umelcov druhej polovice 20-teho storočia. Či sú tieto ich práce typu happening, enviroment a podobné práce závisle od deja, ešte stále vo sfére výtvarného umenia alebo sú tieto diela druhom „vizuálneho“ umenia. Jan Mukařovský vytyčuje niekoľko etáp skúmania.

V prvej etape porovnáva Výtvarne dielo s prírodným predmetom.
Problém vzniká v porovnávaní a vo vnímaní socha a balvan toho istého materiálu. Prírodný predmet môže evokovať umelecké dielo. J.M. cituje K.H.Busse ktorý tvrdí, že praveký človek už len uvolnením balvanu a jeho vztýčením mu dal kvázi ľudskú podobu a teda takýto balvan sa stal sochou. Ale už v tomto príklade je jasne ukázaný rozdiel medzi výtvarným dielom a prírodninou. Na utváraní sa musí podieľať človek a teda predpokladom umeleckého diela je zámer (vytvoriť niečo). (Aj keď balvan prácou človeka (umelca) môže získať iný tvar a stať sa tak výtvarným dielom, pôsobením poveternostných vplyvov sa znovu stáva balvanom).

V druhej etape dochádza k problému a konfrontácii úžitkového predmetu a umeleckého diela lebo ako prvé tak aj druhé sú vytvárané úmyselne. Ich spoločnou vlastnosťou je zámer. Avšak úžitkový predmet je vyrobený a navrhnutý pre pragmatické využitie. Zo skúseností vieme , že Marcel Duschamp takéto predmety povýšil na umelecké diela. Na tento fakt J. Mukařovský reaguje argumentom, že v takom prípade je predmet zbavený svojej funkcie a teda je zmenený zámer tohto predmetu len nazeraním na neho alebo jeho úpravou. Ako dôkaz pridáva príklad , kde pri prvom styku s novou vecou bez skoršieho oboznámenia sa s jej funkciou prežívame podobný pocit. Pocit z čistej formy (I. Kant).
Rozdiel medzi dielom výtvarníka a úžitkovým predmetom je v zámere. Cieľom úžitkového predmetu je jeho funkcia, niečo na čo bol určený a cieľom umeleckého diela je ono samo. Ale na druhej strane komunikuje autora ako znak podobne ako písmo , len s rovnakým rozdielom ako úžitkový predmet a teda , že písmo je znakom s určeným cieľom, kdežto um. dielo je svojbytným znakom.
Túto kapitolu J. Mukařovský uzatvára tvrdením :“zámernosť robí z umeleckého diela znak nepodriadený žiadnemu vonkajšiemu účelu, ale sebestačný znak ktorý má v človeku vzbudiť istý postoj voči skutočnosti“.

V tretej etape dochádza k oddeľovaniu Výtvarného diela od ostatných prejavov umenia.