skupinu bratov, ktorí mohli pôsobiť a žiť v svetskom prostredí,pričom sa snažili dodržovať ideály františkánov a klaristiek, bez toho, aby sa úplne zriekli sveta. V roku 1219 navštívil Saraceny v obliehanom egyptskom meste Damiete. Na sultánov jeho osobnosť zapôsobila a dali mu povolenie navštíviť sväté miesta v Palestíne.Avšak spávy o nepokojoch medzi mníchmi ho donutili k návratu. František vypracoval pravidla, ktorími sa mali františkáni riadiť vo svojom živote, a pápež Honorius III. Schválil doplnenú reholu Regula bullata v roku 1223. Od tej doby sa František stiahol a nevenoval sa riadeniu vonkajších záležitosti.
Zbytok svojho života bol František sužovaný chorobami.Prežíval veľké bolesti a žil skoro slepý čo spôsobila choroba, ktorou sa nakazil pri jednej zo svojich ciest na Východ.
V roku 1224 sa na jeho tele objavyli stigmy ( stopy pripomínajúce rany na Kristovom tele po ukrižovaní ). V roku 1226 ho odviezli do Rieti aby ho lekári liečili, potom do Sieny a nakoniec domov do Assissi, kde zomrel v Porziuncole. Bol svätorečený (kanonizovaný) 15.júla 1228.
Jeho sviatok je 4.októbra.