Pokúša sa vydať seriál Romance v próze od E.A.Poa, prvý zošit sa však nerozpredá, preto sa musí zámeru vzdať. Roku 1844, aby si finančne prilepšil, rozhodol sa usporiadať niekoľko prednášok, na ktorých recituje svoje básne a vyslovuje často nie veľmi lichotivé názory na svojich umeleckých kolegov. Píše viacero poviedok nevyrovnanej kvality, z ktorých sú najznámejšie Predčasný pohreb a úspešná detektívna poviedka Odcudzený list.
V apríli sa aj so svojou chorou manželkou sťahuje do New Yorku, publikuje poviedky a články v mnohých časopisoch. Stáva sa prispievateľom newyorského Mirroru, píše svoje úvahy pod titulom Marginalia do Democratic Review, prednáša v Bostone. Začiatkom zimy píše najznámejšiu báseň – Havrana. Roku 1845 Havran vychádza vo februárovom čísle American Whig Review a ihneď má veľký úspech. Poe sa stáva spoluvydavateľom časopisu The Broadway Journal a na krátky čas aj jeho majiteľom, v októbri sa však časopis dostane do finančnej krízy a Poe je nútený ho predať. Píše jemne ironické poviedky Na slovíčko s múmiou a Tisícdruhá Šehrezádina rozprávka. Poviedky mu vychádzajú v novom knižnom vydaní v library of American Books a v nakladateľstve Wiley a Putham mu vychádza básnický výber Havran a iné básne. Roku 1846 píše filozofiu básnickej skladby a Ulalume – jednu zo svojich vrcholných básní. Virgíniina choroba sa zhoršuje a Poe je tiež nervovo chorý. Na Virgíniino naliehanie najíma domček vo Fordhame. Koncom roka sú takmer bez financií. Roku 1847 Virgínia zomiera. Poe sa nachádza v stave hlbokej depresie. Čoskoro sa však púšťa do práce na rozsiahlej kozmonogickej básni v próze Eureka. Aby zlepšil svoju finančnú situáciu, odchádza v auguste do Filadelfie a ponúka nakladateľom svoje úvahy a štúdiu o verši, nemá však úspech. Roku 1848 v dome pani Marie Louise Shewovej vo Fordhame píše počiatočnú verziu básne Zvony. V priebehu roka má viacero prednášok v Massachusetts, v Richmonde aj vo Fordhame. V Providence po prvý raz prednáša esej Princíp poézie, ktorú ilustruje ukážkami diel známych amerických a anglických básnikov. Zasnubuje sa s poetkou Sarah Helen Whitmanovou, pod vplyvom alkoholu je však jeho duševné zdravie vážne narušené. Pani Whitmanová vyžaduje od neho sľub, že prestane piť, Poovi sa nepodarí sľub úplne dodržať, a tak ho opúšťa. Roku 1849 Poe mnoho tvorí a udržuje kontakty s časopismi. Píše poviedku Skokan, báseň Zvony rozširuje do konečnej podoby, píše básne Anne, Eldorádo a Annabel Lee, ktoré sú akýmsi účtovaním so všetkým, čo básnik prežil.