Danaé vznikla pravdepodobne okolo roku 1636 a v rokoch 1640-1650 bola dopracovaná.
Rembrandt nikdy nenamaľoval zvodnejšiu nahú ženu; nikdy sa tak nepriblížil k erotickosti, zachovávajúc pritom výtvarnú okázalosť, ktorá pripomína jeho veľké biblické obrazy. V slabo osvetlenej miestnosti sa odhaľuje mladá žena. Intimitu výjavu zdôrazňuje posteľ s baldachýnom z drahej látky. Odhrnuté biele plachty vytvárajú pozadie pre zlatú hrejivosť pokožky, rozdelenej priečnym tieňom. Žena ležiaca na mäkkom krémovom diváne sa opiera o veľký vankúš a kohosi nevideného k sebe privoláva. Jej úsmev je podmanivý, gesto jej ruky neodolateľné. Zlatý cherubín nad čelom postele sa zdá zúfalý a sluha v prístenku vrhá zvedavý pohľad na neznámeho milenca. Farby sú žiarivé, purpur ťažkého obrusu, ktorý pokrýva stôl v pravej časti obrazu, prechádza do červene korálového náramku zdobiaceho ženino zápästie. Tiene vytvárajú atmosféru tajomstva a súčastne modelujú ženino telo a zlatý dážď z legendy o Danaé je premenený na svetlo. Zjavenie Krista v Emauzách, 1648

Rembrandt stvárnil túto tému počas svojho života veľakrát. Na tomto obraze sprevádza zjavenie atmosféra pokoja. Dvaja pútnici sú zjavne ohromení, no zatiaľ sa im darí svoje pocity utajiť. Kristus rozdeľuje chlieb a upiera pohľad kamsi do nebies. Sluha s nahlúplym výrazom v tvári vyzerá, akoby si neuvedomoval význam situácie. Viackrát sa už poukázalo na podobnosť postavy Krista s touto postavou na Poslednej večeri Leonarda da Vinci. Gerson oprávnene zdôrazňoval benátske vplyvy, najmä vplyv Tiziana, ktoré sa prejavili na architektonickom pozadí s monumentálnym výklenkom.
Obraz sa v roku 1777 stal súčasťou francúzskej kráľovskej zbierky a bol predmetom veľkého obdivu, najmä v devätnástom storočí. Fromentin obraz pasoval na „majstrovské dielo medzi majstrovskými dielami“ a. J. K. Huysmans v románe Katedrála z roku 1908 vyhlásil: „Je to potrava pre chudákov vo väzení. Farebná škála sa obmedzuje na smutné odtiene sivej a hnedej farby.“ O niekoľko riadkov ďalej vyjadruje svoj obdiv takto: „Kristus žiari, stačí, aby zdvihol zrak, a miestnosť už zalieva svetlo.“

Titus za písacím stolom, 1655

Je to prvý identifikovateľný portrét Rembrandtovho syna Tita, ktorý sa narodil 22.septembra 1641. V čase, keď Rembrandt maľoval tento obraz, mal teda 13 či 14 rokov. Existujú ešte aj dve jeho neskoršie portréty, ktoré sa nachádzajú vo Viedni a v Londýne.
Titus sedí pri stole a čosi píše, v jednej ruke pero, v druhej čierny kalamár. Čas sa rovnako ako na obraze Mladé dievča opierajúce sa o podobločnicu na chvíľu zastavil a Titus sa pozerá na svojho otca so zasneným výrazom, zvedavo zdvíhajúc obočie.
Použitá farebná škála je nezvyčajne skromná.