Svetelné efekty zdôraznené žltkastým lakom spôsobili, že sa od konca sedemnásteho storočia používa pre obraz názov Nočná hliadka.
Príslušníci meštianskej domobrany Spojených provincií boli zodpovední za obranu mesta pred nepriateľom a za nočné hliadkovanie. Navyše pri oficiálnych sviatkoch usporadúvali slávnostné prehliadky. Družina „clovenierov“ dostala svoje meno od holandského slova „clovere“, ktorým sa označovali arkebúzy, hákovnice. Veliteľmi družiny bol kapitán Franz Banning Cocq a poručík William van Ruytenburgh. Na vyzdobenie veľkej sály v budove, kde sa družina schádzala, bolo objednaných sedem skupinových portrétov príslušníkov družiny v životnej veľkosti.
Rembrandt dostal objednávku namaľovať jeden z nich niekedy pred 27.decembrom 1640 a obraz dokončil 14.júna 1642. Nenamaľoval celú družinu: na obraze sú zachytení len tí jej členovia, ktorí si mohli dovoliť za portrét zaplatiť sumu asi 100 florénov. Šaty zobrazených postáv jednoznačne indikujú, že družina už nebola vojenskou jednotkou v pravom zmysle slova. Rembrandt napriek tomu zachytil na obraze tri fázy používania strelnej zbrane: nabíjanie, výstrel a čistenie. Pózy mušketierov boli prevzaté z rytín Jacoba de Gheyn. Malé dievčatko bežiace s kurou priviazanou k pásu predstavuje slúžku z kantíny a jej veľkosť je úmerná jej statusu. Paznechty kury sú narážkou na odznak družiny, ktorým boli vtáčie pazúry. Štruktúru Rembrandtovej kompozície vytvára hra kopijí, rúk a pohľadov. Celý obraz pôsobí oslňujúcim dojmom. Červená šerpa, ktorou je prepásaný Banning Cocq, žiari na pozadí strohej čiernej tuniky. Jeho poručík má okolo svetložltého, výšivkami jemne zdobeného hodvábneho kabátca obviazaný biely šál. Vojak, ktorý stojí za ním, má oblečenú vínovú tuniku. Z druhej strany stojí vedľa kapitána ďalšia skupina: Utekajúce dieťa má oblečené šaty sýtožltej farby, ktorú umocňuje veľmi jemný bledozelený odtieň. Šaty malého vojaka po jej pravici prechádzajú do fialovej. Jemné farebné protiklady spolu s prázdnymi priestormi medzi jednotlivými skupinami postáv vytvárajú intenzívnu živosť, ktorá je pre tento skupinový portrét charakteristická. Ako zdôraznil Gerson, jeden z najvýznamnejších znalcov Rembrandtovho diela, Nočná hliadka je úspešným zavŕšením maliarových experimentov s barokom. Danaé, 1636-1650

Môže byť Danaé bez záplavy zlata? Ikonografia tohto obrazu niektorých odborníkov natoľko zmiatla, že sa domnievali, že zobrazuje iný námet – Venušu čakajúcu na Marsa alebo Sáru čakajúcu na Abraháma. Zabudli, že Rembrandt s témami, ktoré dôverne poznal, narábal veľmi voľne.