Pri pokusoch s mliečnym kvasením spozoruje, že na povrch kvasiacej tekutiny vystupujú bubliny obsahujúce vodík, no v tejto tekutine objaví aj kyselinu mliečnu, kyselinu maslovú a drobné divoké živočíchy, ktoré v zlosti pre ich trhavý pohyb nazve vibróny. Spozoroval aj nezvyčajný úkaz, že vibróny nežijú zo vzduchu tak, akoby predpokladal, ale vzduch tieto vibróny zabíja. Pre toto im prisúdi aj druhý názov: anaeróbne organizmy.
Pasteur prišiel na to, čo znepokojovalo vedcov už stáročia: že každý základný proces – nech je to kvasenie, hnitie, výroba vína, alebo octu, či rozpad odumretých rastlín a živočíchov – spôsobujú drobné živé organizmy. Ľudia z vinárstva sa mu raz prišli sťažovať, že ich víno sa nejako kazí a že octovatie a stráca výbornú chuť aj farbu. Po mnohých pokusoch však Pasteur nájde riešenie aj na tento problém, a to taký, že víno treba zahriať len po stupeň, keď mikroorganizmy ničiace víno zahynú ale chuť a vôňa vína sa nezmení. Zistil, že sa tak stane pri teplote 55-60 stupňov Celzia. Na tento postup dostal Pasteur patent, ale peniaze odmietol a odvtedy sa tento postup stal verejným majetkom ľudstva.

SAMOOPLODNENIE: Vedci sa už tisícročia zaoberajú tajomstvom vzniku života. Napr. Grék Aristoteles sa domnieval, že úhor vznikol z riečneho bahna. Aj slávny rímsky prírodovedec Plínius mladší veril, že z rôznych rozkladajúcich sa organických látok život vznikol samovoľne pod vplyvom záhadnej tvorivej sily.V 17.storočí Belgičan Johannes Babtista van Helmont uviedol aj recept, ako zo špinavej bielizne, zo syra a z pšenice vypestovať myši. Proti myšlienke samooplodnenia sa prvý postavil anglický lekár William Harvey roku 1651. Vo svojej knihe o vzniku zvierat píše, že každý živočích pochádza z predkov jemu podobných. A neskôr nastane veľký obrat vo výskume samooplodnenia, lebo niekto príde na geniálny nápad. Vytvoria “banky s labutím krkom“.(Nevie sa kto presne je autorom nápadu).Do ohybu sa naleje živý roztok a ohrieva sa nad plynovým plameňom tak dlho, kým z banky neunikne vzduch. Potom ohyb odstavia z plameňa a keď tekutina postupne vychladne, prúdi do nej vzduch z okolia. Obyčajný, znečistený, nezohriaty vzduch, ktorý obsahuje mikroorganizmy. Ale – a to je podstata objavu – v ohyboch labutieho krku sa usadí všetok prach, zachytí každá nečistota. K živnému roztoku preniká vzduch už čistý. Banky potom prenesú do tepelnej komory. Pasteur sa každú hodinu vplazí do kutice pod schodišťom a kontroluje ich. Po 24 hodinách vyberie banky z komory a každú preskúma. Výsledok splní jeho očakávanie: tekutina v nich je čistá.