Náhoda žičí len tomu, kto je na ňu pripravený.

LOUIS PASTEUR

Láska k slobode a úcta k usilovnej práci sa v rodine Pasteurovcov dedila z pokolenia na pokolenie. Starý otec Jean Henri sa oduševnene zúčastnil Veľkej Francúzskej revolúcie. Jean Joseph, vedcov otec, bojoval v radoch Napoleonovej armády v Španielsku. Keď ku koncu napoleonských vojen nepriateľské vojská prenikli do Francúzska, bojoval tak udatne v bitke pri Bar-sur-Aube, že ho na bojisku povýšili z desiatnika na seržanta a sám Napoleon mu pripol na blúzu vysoké vyznamenanie, červenú stužku Čestnej légie. Keď na trón znovu nastúpili nenávidení Bourbonovci, opustil vojenskú službu, vrátil sa do rodného mestečka Salins a pokračoval v rodinnom remesle, stal sa garbiarom. Tento odbojný garbiar sa čoskoro oženil. Zobral si peknú mladú záhradníčku Jeanne Étienne Roquiovú. Mladá dvojica sa odsťahovala do mestečka Dôle:Pasteur si v Garbiarskej ulici otvoril samostatnú dielňu. Tam sa im roku 1818 narodilo prvé dieťa, dievčatko, a o 4 roky sa im narodil jediný syn Louis. Po ňom uzreli svetlo sveta ešte ďalšie dve dievčatká. Pasteurovci neboli v Dôle dlho. O dva roky po narodení syna sa odsťahovali do obce Marnoz a čoskoro poputovali ďalej do Arbois. Tu sa Jeanovi Josephovi Pasteurovi podarilo prenajať si na okraji mesta uprázdnenú starú garbiareň, kde postupne plynuli aj roky mladosti Louisa Pasteura.
Louis Pasteur rád čítal a do kníh, ktoré si kupoval z vlastne zarobených peňazí vpisoval neforemnými veľkými písmenami :“majetok Louisa Pasteura“. Louis v škole čestne obstál, no nepatril však medzi vynikajúcich žiakov. Bol usilovný, svedomitý, v mihu vedel preložiť latinské texty, no zďaleka neoslňoval duchom. Šikovne kreslil a maľoval – vytvoril také vynikajúce portréty rodičov, sestier a susedov, že chýr o jeho nadaní sa rozšíril a naostatok portrétoval aj samého starostu. Vydarený obraz zarámovali a umiestnili v radnici.
Najskôr nevedeli čo z neho bude, ale Pasteur si povolanie zvolí až vtedy, keď si zaumieni, že sa dostane medzi poslucháčov slávnej francúzskej univerzity École Normale Supérieure. Za poslucháčov prijmú len tých najlepších na základe výsledkov prísnych prijímacích skúšok. Neskôr, keď doštudoval a začal pracovať, žil tento územčistý a krátkozraký chlapec len pre prácu:predpoludním učí, popoludní študuje matematiku, fyziku, chémiu, večer číta Lamartina a píše dlhé listy Charlesovi Chappuisovi, s ktorým sa dôverne zoznámil ešte na besanconskom lýceu.