Hovory so synom i s tebou (1932), Pred tvárou Božou (1935)

Výbery:
O mne i o vás (1930), Čierne roky (1930), Výbor z poézie (1939), Pri nohách Pánových (1950), Nad mohylou sveta (1965), Sochár a čas (1968), Zobrané spisy Martina Rázusa 1 – 20 (1940 - 1943)

Charakteristika tvorby

Martin Rázus ako básnik je idylikom intímneho osudu a rodinného šťastia, skúmateľom vlastnej duše i svojho básnického poslania, prírodným lyrikom, veršujúcim epikom a baladikom, básnikom širokej mravno-filozofickej i aktuálnej polemickej vervy, patetickým žalmistom i úsečným epigramatikom. (...) Ani mladému Rázusovi nebola cudzia poloha vášnivej lyrickej introspekcie, trýznivého sebaskúmania vnútornej situácie moderného človeka i jeho rozporuplnej situovanosti vo svete. Pravda, aj v tejto polohe je pre Rázusa charakteristická nie natoľko modernistická sebaspaľujúca analýza rozporov, ako skôr tradičnejšie vôľové úsilie prekonávať rozpory a dosahovať pozitívne riešenia, akokoľvek dočasné alebo myšlienkovo vágne, ale predsa len riešenia. (...) Rázusova vôľa prebiť sa od introspektívnej uzavretosti do stredu objektívnej skutočnosti nachádza tu žánrové potvrdenie príklonom k veršovanej epike a baladike.

Stanislav Šmatlák

O autorovi

Od seba smeruje Rázus mimo seba. Charakteristicky nepíše verše vášne, verše milenecké, lež verše dieťaťa, poéziu domácnosti, manželstva, rodiny, a vychodiac od rodiny, pristavuje sa pri rode a národe. Vlastne najprv pri ľude, lebo no sám bol z chalupy, z podzámku, nie z mesta a zámku. Detstvo, rodina, otec, mať, dedina, ľud - to sú jeho životné zdroje a pramene, ku ktorým sa ustavične vracia, bez ktorých nemôže ani žiť, ani tvoriť, ani ako človek, ani ako básnik.

Alexander Matuška (1966)
Martin Rázus vychádzal pri písaní oboch diel - Maroško a Maroško študuje - z vlastných spomienok. Ale zámerne si zvolil formu objektivizovaného rozprávania, aby si uvoľnil priestor pre uplatnenie sujetotvornej fantázie a pre modelovanie literárneho hrdinu. Prísne úsporným a kompozične funkčným začleňovaním jednotlivých epizód do celkovej osnovy diela vyhol sa úskaliam kronikárskej popisnosti. Organizujúcim princípom tohto vnútorne zovretého pásmového útvaru je charakterový a ľudský rast hrdinu. Jedinečná harmónia žiarivého charakterového vzoru a jeho ľudskej príťažlivosti bola nevšedným umeleckým víťazstvom Martina Rázusa.


Ján Poliak (1970)
Pri Rázusovej predčasnej smrti Ján Smrek napísal nekrológ „Básnik-apoštol a bojovník-gentleman“ (Elán, september 1937). Nekrológ uzatvára slovami: „...bolesť naša je ešte priveľmi živá..., aby sme.. mohli už povedať o Rázusovi všetko, vlastne kdeže všetko.. Tu musia nasledovať nie články, ale štúdie, ktoré sa rozrastú v knihy“. Smrek už vtedy vedel, že na pochopenie a zhodnotenie takej výraznej osonosti, ako bol Rázus, budú potrebné celé knihy. Pretože Rázus stelesňuje v sebe nielen svoj individuálny osud, ale kus novodobej slovenskej duchovnej histórie, novodobého slovenského myslenia a zápasov.