Išlo najmä o obhájenie slovenskej národnej individuality (a o jej dotvorenie) v zápasoch s agresívnou ideológiou etnického čechoslovakizmu.. Michal Gáfrik (1998)

Monografie a štúdie o autorovi

Pišút, Milan: O básnickom rytme Martina Rázusa. Bratislava 1932, č. 6. - Mráz, Andrej: Rázusov prvý historický román Júlia. In: Martin Rázus: Júlia, 1964. - Gáfrik, Michal: Poézia slovenskej moderny. Bratislava 1965. – Števček, Ján: Charakter Rázusovej prózy. Slovenská literatúra 1969. - Matuška, Alexander: Martin Rázus. Slovenská literatúra 1969. - Paštéka, Július: Rázusova dramatická tvorba. Slovenské divadlo 1969. - Mráz, Andrej: Medzi prúdmi II. Bratislava 1969. - Rosenbaum, Karol: Rázusov „Kameň na medzi“. Slovenská literatúra 1970. - Poliak Ján: Podoby a premeny literatúry pre mládež. Bratislava 1970. - Martin Rázus. 18.10.1888 - 8. 8. 1937 (Personálna bibliografia). Prešov 1992 - Juríček, Ján: Martin Rázus - básnik a politika. Bratislava 1993. - Gáfrik, Michal: Rázusovské návraty. Bratislava 1995. - Gáfrik, Michal: Martin Rázus 1 - 2. Bratislava 1998, 2000.

Autor o sebe

Mojím osudným číslom je osmička a iste najosudnejším dátum 18. októbra 1888. Vtedy som sa totiž zbadal v istej z chudobných vrbických chalúp v terajšom Liptovskom Svätom Mikuláši. Osmička nie je najnižším, ani najvyšším číslom a taká je i pečať na dosť podivnej púti môjho života. Už trojročný som dobre rečnil Chalupkovho Valibuka. Niekedy zobrali ma chlapi i do mikulášskej krčmy na Rohu, postavili na sud a ja za trochu sladkého a hrubý medenák, groš, zarečnil som im, čo som vedel. Prisahali, že musím byť kňazom. Kde však, aký kňaz? Otec tichý, trpezlivý sedliak, pracovitý do úmoru, ale skoro bez rolí. Mať sčítaná, bystrá, samá robota, pieseň i verš. Detí na žive šestoro a ja z nich najstarší. Hľadel som na najtvrdšiu borbu o chlieb od malička. Chystal som sa na remeslo a chcel som byť zámočníkom alebo kováčom. Vtedy, kde sa vzal, tu sa vzal pán Ján Borbis, evanjelický farár v nemeckom Hamelne, založil pri evanjelickej cirkvi v Liptovskom Svätom Mikuláši štipendium pre chlapca z príbuzenstva, aby sa vyučil za kňaza. Tým študentom stal som sa ja. Keď som skončil v Bratislave, zas - kde sa vzal, tu sa vzal - pán Seton-Watson a umožnil mi vidieť šíry, vzdelaný svet. Nuž, dosť podivné, pravda? Tí chlapi v krčme sa márne nedušili.