Zlomy – 1949 vstúpenie Nemecka do NATO, vybudovanie berlínskeho múru, 1968 v ČSR, 1977 a 1979 – Charta a Anticharta, 1979 prvé slobodné voľby v Maďarsku, .. Okrem pádu komunizmu rastie vlna nacionalizmu. Článok Koniec histórie? uverejnil v žurnáli The National Interest v lete 1989. Článok vyvolal netradičnú a zanietenú odozvu na celom svete, jeho názov s otáznikom sa stal akademickým a novinárskym sloganom. Prečo ten hurhaj? V čase, keď komunizmus všade ustupuje, by boli verejné vyhlásenia Fukuyamu o konci Studenej vojny a nehanebnom víťazstve ekonomického a politického liberalizmu len ťažko prekvapujúce. Záujem však pritiahlo niečo radikálnejšie. Píše, že sme svedkami nielen Studenej vojny alebo pomíňania obdobia povojnovej histórie, ale konca histórie ako takej: to znamená koniec ľudskej ideologickej evolúcie a univerzalizácia západnej liberálnej demokracie ako konečnej formy ľudskej vlády. Jeho hlásanie konca histórie a triumfálneho nástupu liberálnej demokracie však neznamená, že odteraz bude svet oslobodený od politických zvád alebo neriešiteľných sociálnych problémov. Poznamenáva, že víťazstvo liberalizmu sa vyskytne primárne v oblasti ideí alebo vedomia a je skôr neúplné v reálnom alebo materiálnom svete. Potvrdzuje, že liberálna demokracia je najlepší možný soc.-politický system pre rozvoj slobody a hlása, že pravdepodobne už nebude prekonaný lepšou, vyššou formou vlády. Ostatné formy vlády, od monarchie po komunizmus zlyhali, pretože boli nedokonalým prostriedkom pre slobodu. Liberálna demokracia umožní ľudstvu najvyššiu možnú slobodu, bude triumfom. Čo predpokladal nie je koniec histórie s malým “h” (každodenné udalosti), ale koniec Histórie: evolučného procesu ktorý reprezentuje slobodu sebarealizácie vo svete. Koniec – vo význame telos (konečná príčina) – viac naplnenie než ukončenie. Argumentuje, že pozoruhodný konsenzus týkajúci sa legitimity liberálnej demokracie ako systému vlády sa objavil vo svete len v niekoľkých posledných rokoch, keď prekonal konkurenčné ideológie ako dedičná monarchia, fašizmus či komunizmus. Argumentuje, že liberálna demokracia pravdepodobne utvára záverečný bod ideologickej evolúcie ľudstva a finálnu formu ľudskej vlády a tým vytvára koniec histórie. Prvotné formy vlády boli charakterizované poruchami a iracionalitami, ktoré viedli k ich eventuálnym kolapsom, kým liberálna demokracia bola pravdepodobne oslobodená od takýchto vnútorných rozporov. Mnoho ľudí bolo zmätených najmä Fukuyamovým používaním slova história - rozumejúc históriu v tradičnom slova zmysle ako výskyt udalostí, ľudia vyzdvihovali pád Berlílnskeho múru, Irackú inváziu Kuwaitu a pod.