Edgar Allan Poe životopis

Edgar Allan Poe sa narodil ako syn členky kočovnej hereckej spoločnosti, Angličanky Elizabeth rodenej Arnoldovej, a Davida Poea, syna bohatej bostonskej rodiny, ktorý „utiekol k divadlu“ a ktorý onedlho po narodení syna „biedne skončil“ neznámym spôsobom na neznámom mieste. Matka mu zomrela, keď mal dva roky a jeho sa ujali bezdetní manželia Frances a John Allanoví.
John Allan bol dosť zámožný obchodník a tak Frances dieťa hyčkala a rozmaznávala. Na jej prianie malý Poe predvádzal hosťom svoje recitačné umenie, na prianie otčima si s nimi musel už v útlom veku pripíjať. Tak v ňom hneď za úsvitu života klíčili a boli podporované dve sily, ktoré ho neskôr ťahali opačnými smermi k protikladným polohám, nebeskej a pekelnej: poézia a alkohol.
Päť rokov strávil Poe s nevlastnými rodičmi v Anglicku, kde chodil do základnej školy. Po návrate do Ameriky sa začali prejavovať prvé náznaky neskorších sporov medzi „otcom“ a „synom“. Syn sa nevyvíjal podľa predstáv triezveho a uvážlivého businessmana: písal básne pre „celé regimenty mladých dám“, preplával šesť míľ v rieke podľa vzoru búrliváka Lorda Byrona, zamiloval sa do matky spolužiaka.
Keď sa potom mladučký Poe zasnúbil s ešte mladšou Sarah Roysterovou, poslal ho otčim rýchle na virgínsku univerzitu, aby oddialil nebezpečie svadby. V spoločnosti bohatých študentov z plantážnických rodín dostal sa Poe do hráčskych dlhov a tak ho otčim zavolal z univerzity späť domov. Po prudkých rozporoch s otčimom opustil domov v r. 1827. Pod pseudonymom Edgar A. Perry vstúpil ako prostý vojak do armády. Na vojne sa mu darilo a bol dokonca povýšený na seržantmajora. Po dvoch rokoch sa dostal po zmierení sa s otčimom a za jeho prispenia do vojenskej akadémie vo West Pointe. Ale história sa opakovala. Poe, obklopený bohatými kadetmi z najlepších rodín prepadol znovu hazardu i pitiu a utopil sa v dlhoch, za čo bol z akadémie vyhodený.
Uchýlil sa do Baltimoru, do domu sestry svojho vlastného otca, pani Clemmovej, a tam našiel konečne pravý domov. Pani Clemmová sa mu stala matkou aj priateľkou, často ho morálne i hmotne držala nad vodou a dala mu za ženu svoju trinásťročnú dcéru Virgíniu. Bolo to napriek nepriazni osudu šťastné manželstvo a aj keď po predčasnej Virgíninej smrti v r.

1847 hľadal zúfalo milostnú útechu pri niekoľkých ženách, vracal sa vždy k pani Clemmovej ako k prístavu bezpečnos-ti.
Cena, ktorú dostal za poviedku Rukopis nájdený vo fľaši, mu vyniesla miesto redaktora časopisu Southern Literary Mesenger a potom sa postupne stal redaktorom v ďalších časopisoch, ale zo všetkých týchto miest musel byť prepustený pre „spory s majiteľmi“ a pre „opilstvo“. Keď v r. 1842 bol prepustený z Graham´s Lady´s and Gentleman´s Magazine, kde uverejnil svoje majstrovské dielo Vraždy v ulici Morgue, začal definitívne jeho pád. Nejaký čas sa pokúšal živiť konaním prednášok, striedal redaktorské zamestnania. Upadal telesne, chodil v roztrhaných šatách, stal sa terčom opovrženia spoločenskej smotánky, zničený drogami a alkoholom strácal posledných priateľov. V Baltimore počas volieb sa ho zmocnila skupina politických naháňačov, ktorí ho vodili opitého a omámeného drogami od jednej volebnej miestnosti do druhej a všade ho nútili odovzdávať hlas pre ich kandidáta. Po štvordennom utrpení umrel v baltimorskej nemocnici v r. 1849.
Okolnosti tohto strašlivého života sa premietli do diela Edgara Allana Poea viac než literárne vplyvy. Tragický človek ale originálny umelec. Chcel byť predovšetkým básnikom, ale stal sa predovšetkým prozaikom, poviedkárom. Podivínsky génius chorobného „opilca a narkomana“ vytvoril základ literárneho žánru, ktorý nie je okrajový,ale vyrástol do gigantických rozmerov a stal sa najčítanejším žánrom súčasnosti. Jeho mnohotvárna myseľ, analytičnosť, zmysel pre záhadu, mystifikáciu našli uplatnenie v tzv. analytických poviedkach, ktorými založil tradíciu klasickej detektív-ky. Dokonale zvládnutá rozprávačská technika pozdvihla vtedy najpopulárnejší poviedkový žáner - tzv. makabróznu poviedku alebo poviedku hrôzy z úrovne lacného šteklenia nervov do sféry vysokého, elegantného a esteticky vzrušivého umenia. Základný Poeov prístup pre stavbu poviedky je postup odzadu dopredu - stanovil si konečný efekt a potom konštruoval dej. Takýto v podstate deduktívny postup vytvára konštrukčnú techniku detektívneho románu. Poeova skladobná technika aplikovaná zo začiatku len na čistú poviedku hrôzy s jej dosť nereálnymi, fantastickými a vopred stanovenými efektami priviedla ho nakoniec úplne prirodzene k poviedke detektívnej s jej reálnym konečným efektom - dokonaným zločinom. V jeho najznámejších detektívnych poviedkach je obsiahnutý celý manuál detektivkárskeho remesla. Jeho príbehy predstavujú pravzor dvoch základ-ných vývojových línií žánru. Klasický alebo rýdzo intelektuálny kladie dôraz na dedukciu, na sledo-vanie usudzovacieho pochodu detektíva a potlačuje vonkajšie efekty, ako napínavosť, hrôzostrašnú atmosféru (Záhada Márie Rôgetovej).

Smer romantický alebo senzačný zdôrazňuje skôr farbistú, hrôzostrašnú atmosféru a napínavosť (Zlatý chrobák).


Vraždy v ulici Morgue:

Vraždy v ulici Morgue
Záhada Marie Rogětové
Odcizený dopis
Vrah jsi ty!
Zlatý brouk

Vraždy v ulici Morgue

Táto poviedka je typickým príkladom schopností autora podávať dej na základe postupného rozvíjania analytického myslenia a rozboru známych skutočností, hlavne však tam, kde zlyhávajú štandardné a zaužívané postupy. Rozprávač sa zoznamuje s C. Augustom Dupinom a z ich spoloč-ného priateľstva vznikajú riešenia „neriešiteľných udalostí“.

Parížska štvrť St. Roch bola zo spánku vyburcovaná hroznými výkrikmi vychádzajúcimi z domu v ulici Morgue, v ktorom bývali len dve ženy – matka a dcéra. Dvaja strážnici a osem až desať susedov pri vniknutí do bytu rozoznali dva alebo tri hádajúce sa hlasy. Byt však okrem neskôr nájdených dvoch mŕtvol bol tichý, prázdny a spustošený. Dcéra pani L´Espanayovej bola hlavou dole zatlačená do komína krbu a mŕtvola starej dámy s odrezanou hlavou na dláždenom dvore za budovou. Doplňujúce správy z novín nepriniesli podstatné informácie k riešeniu prípadu, navyše obsahovali rozporné výpovede. Hlavne opis hlasu a spôsobu reči jedného z neznámych hlasov boli rozporne popisované svedkami – nemčina, angličtina, ruština, taliančina .. Vzhľadom k známos-tiam Dupina mohli si dvaja priatelia prehliadnuť miesto vraždy. Po ceste domov si Dupin odskočil do redakcie jedného denníka.
Po návrate do spoločného obydlia, Dupin upozornil svojho priateľa, že očakáva príchod človeka, ktorý nie je páchateľom zločinu, ale vie, ako sa stal. Zároveň vysvetlil svoje tvrdenie. Sved-kovia sa zhodli v označení hrubého hlasu, ale nezhodli v hlase príslušníka národa a nevedeli určiť obsah. Do bytu sa mohol dostať len mimoriadne mrštný tvor. Porušený klinec na okne umožnil okenicu uzatvoriť zvonka a zároveň zliezť po hromozvode. Vtlačenie mŕtvoly hlavou dole do komína krbu je pre normálnych vrahov neprirodzené z hľadiska ľudského jednania. Podrezanie hrdla starej pani britvou potvrdzovalo brutálnu zbesilosť činu. Chumáč vlasov v prstoch pani L´Espanayovej nebol ľudského pôvodu. Odtlačky na hrdle mŕtvoly nezodpovedali odtlačkom ľudských prstov. Postupnou analýzou ďalších faktov došiel k záveru, že vraždy spáchal orangután maltezského námorníka. Inzerátom v novinách skutočne prilákal majiteľa orangutána, ktorý potvr-dil, čo Dupin svojimi analytickými postupmi predpokladal. Napodobňovanie človeka (holenie s britvou), strach pred bitkou korbáčom a prirodzená krutosť tohto zvieraťa spôsobili tragédiu v ulici Morgue.

Zdroje:

Edgar Allan Poe: Vraždy v ulici Morgue -