Týmto si získal lásku ľudu, a preto ho aj podporoval.
Keď na kráľovský stolec zasadol Karol Róbert z Anjou, Matúš Čák sa stal palatínom Uhorska druhý raz, čiže stal sa prvým kráľovským zástupcom, nádvorníkom. Prostredníctvom Matúša Čáka a jeho požiadaviek voči panovníkovi sa na Slovensku črtala zástava federácie.
V roku 1309 sa ku kráľovi Karolovi Róbertovi dostali vyslanci Matúša Trenčianskeho a žiadali, aby Slovensko bolo údelným kniežactvom ako za Pribinu, alebo Svätopluka. Samozrejme neuspeli. Kráľ nechcel rozdrobiť krajinu. Matúš Trenčiansky neuznal Karola Róberta za kráľa a od tých čias sa správal ako samotné knieža Slovenska. Zhromaždený veľmoži sa v Trenčíne uzniesli na tom, že si svoju samostatnú dŕžavu uchránia.
Matúš Čák vo svojom sídle na Trenčianskom hrade zriadil vlastnú administratívnu na spôsob kráľovského dvora a počínal si ako samostatný panovník. Jeho palatínom do roku 1318 bol Felicián Zach. Mal aj vlastného taverníka a vymenúval svojich županov a kastelánov. Vlastnil tridsať hradov a majetky v trinástich stoliciach. Jeho dŕžava bola spojená aj s Moravou.
Uhorský kráľ bol proti Matúšovi bezmocný. Požiadal o pomoc rakúskeho vojvodu Fridricha, pomocou ktorého sa mu podarilo naspäť dobiť Komárno.
Otvorená bitka s kráľom sa odohrala 15. júna 1312. Kráľovským vojskám velil rytier Dônč, ktorého vojská porazili spojenca Matúša Čáka – Abovcov. Kráľ, ba ani Matúš sa bitky nezúčastnili. Tým sa začala postupná likvidácia moci rodovej šľachty na Slovensku.
Správu o porážke vojsk Matúša Trenčianskeho priniesol kráľovi vojak-kuriér, ktorý pribehol ku Karolovi Róbertovi ozdobený dubovými ratolesťami a dvoma kosami, ktorími bojoval.
Veliteľom kráľovských vojsk bol magister rytier Dônč, spomínaný v listinách z roku 1304 ako Magister Dominicus comes Zoltensis.
Po prehre vojská Matúša Trenčianského utrpeli ďalšiu porážku v bojoch s českým kráľom Jánom Luxemburským roku 1315. Matúšové vojská boli postupne vytlačené z Moravy.
Karol Róbert pomocov rytiera Dônča zabral časť jeho majetkov. Proti Matúšovi sa postavil aj nitriansky biskup. Matúš však až do smrti neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici.
Kronikári písali, že Matúš Trenčiansky bol veselej povahy. Holdoval poľovačkám. Práve on nechal do Topoľčianok „priviezť“ vzácnu zver., Topoľčiansky zámok kúpil 79. augusta 1318 za 100 mariek od Júliusa, kapitána Levického hradu.
Z archívnych spisov sa možno dozvedieť, že Matúš Čák Trenčiansky si potrpel na nábytok, nádherne vyrezávaný a poväčšinou pozlátený. V jeho knižnici boli písomnosti v latinskej, gréckej ,gótskej aj slovinskej reči.