S pôžitkom ponižuje bojazlivého, až komicky vykresleného grófa Muffata, ktorý jej dal postaviť prepychový palác. Po úspechoch v Rusku sa vráti k chorému synovi. Sama sa však nakazí zákernou chorobou a paradoxne umiera v špinavej hotelovej izbe v predvečer prusko-francúzskej vojny.
Drsné odhalenie mravného úpadku vyšších vrstiev vtedajšej spoločnosti vyvolalo prudkú reakciu proti románu a spisovateľovi. Émile Zola si nekládol obrúsok pred ústa a bez váhania odhalil tie najšokujúcejšie fakty o spoločnosti toho obdobia, poukazuje na hnilobný proces celého ľudstva vyvolaný nízkymi mravmi. Román patrí medzi najlepšie naturalistické diela svetovej literatúry.

Germinal

Toto dielo má za základ historickú udalosť: veľkú stávku severofrancúzskych baníkov koncom šesťdesiatych rokov. Sociálne pomery baníkov sa však od tých čias nielenže nezlepšili, ale zhoršili a preto aj v osemdesiatych rokoch zúfalo bojovali za zlepšenie podmienok. V uhoľných revíroch boli stávky bežnou vecou. Zolove sympatie boli na strane baníkov a aby lepšie spoznal ich život a prostredie, zostúpil s nimi aj dolu do baní. Takto poznal neobyčajne ťažké podmienky ich života a tak niet divu, že Germinal je dielom veľmi živým, ktoré mocne účinkuje na čitateľa vernosťou zobrazenia.
Možno povedať, že Germinal je prvý román vo francúzskej literatúre, ktorý je venovaný priemyselnému proletariátu. Zola v ňom zachytil jeho vzrast triedneho uvedomenia a aj rôzne typy ľudí, príznačné pre stav robotníckeho hnuti v tom čase. Práve tak autor v tomto románe zobrazil pravú tvár majiteľov baní, vykorisťovateľov a lišiackych nepriateľov proletariátu. Tento román mal veľký vplyv na široký okruh čitateľov a zohral významnú úlohu vo vývine francúzskeho robotníckeho hnutia, i keď jeho účinok Zola oslabil nejednou naturalistickou črtou, najmä upútaním sa na fyziologickú stránku života. Brucho Paríža /Le Ventre de Paris/

Brucho Paríža je francúzskym naturalistickým románom, tretím v poradí z cyklu Rougon-Macquartovci a je z prostredia parížskej tržnice. Terčom spisovateľovej kritiky sa stala morálka bezduchej sýtosti ktorá súvisela s rozmachom finančného kapitálu za vlády Napoleona III. Najviac pozornosti je v deji románu venovanej reformistickému blúznivcovi Florentovi, ktorý sa nelegálne vrátil z Guayany /Diabolských ostrovov/, kam ho poslali po náhodnom zatknutí za monarchistického prevratu Napoleona III.