Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Emile Zola: životopis a dielo
Dátum pridania: | 09.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | scrabble | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 998 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 13m 40s |
Pomalé čítanie: | 20m 30s |
Teória konfliktu tučných a chudých, ktorá sa stala jedným zo Zolových prejavov ľudského prírodopisu bola inšpirovaná Breughelovým obrazom Boj Tučných a Chudých.
Dielo sa stretlo s úplnou ignoráciou a sklamaný autor sa pohrúžil do svojho cyklu bez toho, aby tušil, že jeho dielo zlúčením reportážnych a fiktívnych prvkov predstihlo vývoj európskeho románopisectva o niekoľko desaťročí. Prípad Alfreda Dreyfusa
Alfred Dreyfus bol francúzsky dôstojník židovského pôvodu, zapletený do súdneho sporu, ktorý vyvolal na sklonku 19. storočia vel'ký politický škandál. Dreyfusa, ktorý slúžil vo francúzskom generálnom štábe, roku 1894 obvinili z vojenskej špionáže v prospech Nemecka, uznali ho vinným a odsúdili ho na doživotné väzenie na Diabolskom ostrove pri pobreží Guayany. Narastali však pochybnosti o spravodlivosti procesu. Roku 1896 dospel plukovník Georges Picquart, šéf spravodajskej sekcie armády, k záveru, že Dreyfus bol nevinnou obeťou skutočného špióna, majora Ferdinanda Esterházyho. Ked' roku 1898 vyhlásil vojenský súd Esterházyho za nevinného, vypukol rozruch. Románopisec Émile Zola v liste prezidentovi nazvanom J‘accuse (Žalujem) tvrdil, že sudcovia poslúchli príkaz generálneho štábu a vyniesli predpojatý rozsudok. Bol preto sám postavený pred súd a poslaný do väzenia pre urážku na cti, ale podarilo sa mu ujsť do Anglicka. Prípad využívali nacionalistické, militaristické, antisemitské a rojalistické živly na jednej strane a stúpenci republikánov, socialistov a antiklerikálov na strane druhej. Dreyfusovo obvinenie sa zrútilo, keď sa zistilo, že dôkazy proti nemu boli sfalšované, a Esterházy priznal svoju vinu. Najvyšší súd nariadil armáde Dreyfusov proces obnoviť. Vojenský súd však uznal Dreyfusa za "vinného s pol'ahčujúcimi okolnosťami" a vzápätí mu roku 1899 prezident republiky udelil milosť. Až roku 1906 bol Dreyfus úplne rehabilitovaný a znovu uvedený do radov armády. V dôsledku tohto prípadu vzrástol v krajine antiklerikalizmus a roku 1905 prestalo byť rímskokatolícke náboženstvo oficiálnym náboženstvom Francúzska.