Francúzsky spisovateľ Émile Zola bola zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom tzv. naturalistickej školy v literatúre. Narodil sa v Paríži 2. apríla 1840 ako jediné dieťa Émilie Aubertovej, rodenej de la Beauce a civilného inžiniera Francesca Zolu. V roku 1843 sa rodina presťahovala do
Aix-en-Provence. 28. marca 1847 Francesco Zola nečakane zomrel a rodina sa dostala do veľkých ťažkostí. Napriek tomu Zola spomína na svoje detstvo ako na veľmi šťastné obdobie svojho života plné slnka a lásky k vidieku, znásobovanej úprimným priateľstvom so svetoznámym maliarom menom Cézanne. Vo februári 1858 finančné ťažkosti ale zničili idylu a mladý Émile odišiel do Paríža. Spoznal tie najchudobnejšie vrstvy spoločnosti a život na periférii spoločnosti, čo značne ovplyvnilo jeho tvorbu. Potom sa ale zamestnal u vydavateľa, ktorý sa volal Hachette /vydavateľstvo dnes vydáva najlepšie francúzske slovníky a diela/. U tohto obchodníka sa dostal až na miesto vedúceho reklamy. Tu stretol veľa známych osobností, kritikov a spisovateľov, čo mu dodalo odvahu vydať sa na cestu novinára a svojimi bystrými kritickými článkami si získal aj meno vynikajúceho umeleckého kritika. No jeho najvlastnejším povolaním bola literárno-umelecká práca, ktorej venoval Zola svoje najlepšie sily. Thérese Raquin

Už tento tzv. fyziologický román odhalil okrem jeho talentu aj umelcove nedostatky, najmä čo sa týka ideového zamerania jeho umeleckej tvorby. Zola si totiž teoreticky nesprávne určil svoju úlohu umelca-spisovateľa, keď sa už v tomto románe – podľa vlastných slov – snažil zobraziť „človeka živočícha, nič viac“. A v súhlase s touto teóriou potom aj životné osudy hrdinov jeho románov sú určované hlavne ich živočíšnymi pudmi a vášňami, ktoré tu pôsobia ako všemocná, slepá sila.
Román odkrýva nielen autorov záujem o maľbu, ale takisto aj vplyv Balzaca na jeho myslenie, vedecké teórie a ich vplyv na jeho myšlienkový vývoj a nakoniec estetické princípy, ktoré aplikoval v svojich románoch. Absolútny realizmus, dramatická konštrukcia a psychologická téza sú jedným z prvých a jedným z najzjavnejších príkladov literárneho naturalizmu. No čoskoro sa ukázalo, že Zola je lepší umelec ako teoretik, že vo vlastnej umeleckej práci prekračuje hranice, ktoré literárno-umeleckej tvorbe vymedzil ako teoretik literatúry.