-uhorský kráľ, ktorého korunovali už vo veku osem rokov. Na trón však nastúpil až po smrti svojho otca Ondreja II. roku 1235. Ešte ako nástupca trónu sa netajil svojou nespokojnosťou s politikou svojho otca, ktorý štedro rozdával kráľovské majetky bohatým veľmožom. Keď sa stal kráľom, mnoho majetkov opäť vrátil do kráľovského vlastníctva. Táto politika sa mu však nevyplatila. Najbohatší veľmoži sa postavili proti nemu a nepomohli mu ani dobre zorganizovať vojsko proti Tatárom, ktorí roku 1241 zaútočili na Uhorsko. Šľachta nejavila veľkú ochotu bojovať a Belo postavil proti Tatárom slabé vojsko, ktoré podľahlo v bitke na rieke Slanej (apríl 1241). Porážka bola taká strašná, že sa v krajine nenašla nijaká sila, ktorá by sa Tatárom postavila na odpor. Aj sám Belo IV. sa pred nimi zachránil útekom cez Gemer, Nitru a Bratislavu do Rakúska a odtiaľ až na Dalmátske ostrovy v Jadranskom mori. Koncom apríla 1241 druhý prúd Tatárov vtrhol cez Moravu a plienil najmä juhozápadné Slovensko. V januári 1242 Tatári prekročili zamrznutý Dunaj pri Ostrihome a spojili sa s vojskami, ktoré sa pohybovali v Dunajskej nížine. Ubránili sa iba opevnené hrady, ako Bratislava, Nitra, Komárno, Fiľakovo a Abovský Novohrad. V lete 1242 Tatári dostali správu o smrti veľkého chána Ogotaja. Keďže nástupníctvo si nárokoval aj chán Batu, ktorý velil tatárskym vojskám v Uhorsku, Tatári náhle odtiahli na východ. Zanechali za sebou zničenú a spálenú krajinu. Polia ostali neobrobené, a tak vypukol hladomor. Po ich nečakanom odchode začal Belo IV. urýchlene organizovať obranu svojho kráľovstva. Verným veľmožom dokonca venoval aj hrady s podmienkou, že ich opevnia a prestavajú na kamenné. Do spustošenej a vyľudnenej krajiny pozýval „hostí“, cudzincov, prisťahovalcov, aby obnovili spustnuté polia a zničené dediny. Za to ich rôznym spôsobom zvýhodňoval, udeľoval im hospodárske a právne výsady. Za Belovej vlády vzniklo na území približne 30 privilegovaných miest. Medzi najstaršie, ktorým Belo IV. udelil privilégiá, patria okrem iných Trnava, Krupina, Banská Štiavnica a Zvolen.