Realizácii tejto myšlienky venoval všetky sily.

Jeho rozpory s Londýnom sa stali konštantnými , čs. vládni predstavitelia sa snažili budovať len symbolickú jednotku, počítali s jej nasadením v Česko - Slovensku v súvislosti s riešením vnútropolitickej situácie.

Po vyhlásení náboru so čs. vojenskej jednotky v Buzuluku organizátor jej bojovej výpravy. V zime 1942 žiadal J. V. Stalina o nasadenie jednotky na front, v marci 1943 viedol Prvý čs. samostatný poľný prápor v ťažkých bojoch pri Sokolove. V súvislosti s ďalšou výstavbou jednotky, v protiklade koncepciou čs. predstaviteľov v Londýne, presadzoval koncepciu utvoriť komplexnú jednotku, ktorá by sa mohla stať základom vyššej jednotky so všetkými atribútmi národnej armády. V apríli 1943 mal v Moskve rozhovor s kompetentným vedením odboja ZSSR (K. Gottwald, J. Šverma, V. Kopecký) o ďalšej organizácii čs. vojska na sovietskom území. V novembri 1943 ako veliteľ viedol Prvú čs. samostatnú brigádu v bitke o Kyjev, v decembri povýšený na generála, v januári 1944 sa brigáda stala základom Prvého čs. armádneho zboru v

ZSSR, od septembra 1944 do apríla 1945 jeho veliteľ v hodnosti brigádneho generála. V jeseni 1944 sa zúčastnil s ním v zostave 38. armády genplk. K. S. Moskalenka bojov v karpatsko - duklianskej operácii a pri oslobodzovaní Česko - Slovenska.

Roku 1945 - 1950 ako minister obrany riešil otázky bezpečnosti štátu a pomoci armády pri obnove národného hospodárstva. Dôležitú úlohu zohral v zápase o politický charakter armády, riešil úlohy spojené s vypracovaním nových poriadkov armády na základe skúseností z 2. svetovej vojny. V rokoch boja o politickú moc sa staval za zahraničnopolitickú orientáciu Česko - Slovenska na ZSSR, vo februári 1948 zdôrazňoval vernosť armády KS, bol presvedčený o správnosti postupu KSČ, i keď nebol jej členom, vstúpil do nej až v októbri 1948.

Roku 1950 odvolaný z funkcie ministra národnej obrany, krátko pôsobil ako námestník predsedu vlády poverený vedením Čs. št. výboru pre telovýchovu a šport, v januári 1951 musel odísť do zálohy. V čase deformácii v spoločnosti a v KSČ neoprávnene postihnutý a odvolaný z funkcií, pracovník JRD v rodnom kraji.

Roku 1955 - 1958 náčelník Vojenskej akadémie K. Gottwalda v Prahe, 1959 - 68 vo výslužbe, začas pracoval vo Vojenskom historickom ústave v Prahe, činný v predsedníctve ZČSSP, ZPB. Do politického a verejného života sa vrátil v obrodnom procese 1968, od 30. marca vo funkcii prezidenta republiky. V auguste 1968 rokoval v Moskve spolu s ďalšími čs.