Armádny generál, prezident ČSSR.

Pochádzal z roľníckej rodiny. Manželka Irena, rodená Stratilová, syn Miroslav, zavraždený Mauthausene (1924 - 1942), dcéra Zoe (1925 - ).

Do roku 1915 študoval na vyššej poľnohospodárskej škole, 1915 na fronte, potom zajatý, 1920 - 21 roľník na otcovom hospodárstve, 1922 - 31 aktívny dôstojník čs. armády v Kroměříži, v tomto období načas preložený do Užhorodu, kde sa naučil po maďarsky, 1931 - 34 profesor vojenskej akadémie v hraniciach na Morave, 1934 - 38 dôstojník v Kroměříži, 1938 - 39účastník protifašistického hnutia Obrana na Morave, 1939 - 44 ako vojenský veliteľ v Poľsku a ZSSR, 1945 prišiel do ČSR, 1951 preradený do zálohy, 1951 - 55 pracovník JRD, 1955 - 58 námestník Vojenskej akadémie Klementa Gottwalda v Prahe, 1959 - 69 vo výslužbe, 1968 - 75 prezident ČSSR.

V 1. svetovej vojne 15. 3. 1915 odvelený do Rakúsko - uhorskej armády k pevnostnému delostrelectvu do Korutánska, čoskoro preložený k 81. pešiemu pluku do Jihlavy, s ktorým odišiel na ruský front, kde začiatkom septembra 1915 padol do zajatia, 1916 vstúpil v Kyjeve do formujúcich sa československých légii príslušník jednotky, z ktorej vznikol 3. pluk Jána Žižku z Trocnova. V lete 1917 sa zúčastnil bojov pri Zborove, v marci 1918 pri Bachmačí, kde bojoval zadný voj čs. legionárov na Ukrajine s nemeckými vojskami pri odchode légií na východ. V auguste 1920 prišiel so svojou jednotkou do Kroměříža po sibírskej anabáze cez USA, Panamu a prístav Terst, 1921 znova povolaný do armády, dôstojník, od 1936 postupne veliteľ roty, práporu, pluku, 1938 podplukovník.

Po rozbití 1. ČSR sa zapojil do ilegálnej odbojovej činnosti, pracoval ako radový veliteľ v štruktúre moravskej Obrany národa. Začiatkom júna 1939 ilegálne prekročil hranice, odišiel do Krakova, kde už koncom apríla bola založená 1.čs skupina zahraničí, v ktorom sa stal veliteľom a zúčastnil sa obrany Poľska po napadnutí nemeckom. Časť vojakov po zásahu parížskeho vedenia čs. zahraničného odboja odišla do francúzska, po okupácii Poľska s jej menšou časťou ustúpil na sovietske územie. V ZSSR viedol diplomatický boj s čs. odbojom v Londýne o ďalší osud čs. vojenskej jednotky. Po zásahu z Londýna bola veľká jednotky odtransportovaná na Stredný východ a do francúzska. V lete 1940 po dohode so sov. úradmi rokoval na expozitúre čs. zahraničného odboja v Istanbule o nadviazaní kontaktov medzi ZSSR a čs. vojenskej jednotky na území ZSSR.