Ján Chalupka životopis

CHALUPKA, Ján (pseud. Anonymus Belae Regis Notarius) - spisovatel',
učitel' (28. 10. 1791 Horná Mičiná, okr. Banská Bystrica - 15 7. 1871 Brezno,
okr. Banská Bystrica). Otec Adam Ch., matka Anna, rod. Pruniová, brat
Samo. Manželka Ludvika, rod. Lovichová, dcéra Adama Lovicha.

Základy vzdelania získal u rodičov, 1799-1800 navštevoval školu v Slov.
Ľupči, 1800-02 v Brezne, 1802-05 študoval na gymnáziu v Ožd'anoch,
1805-09 nemčinu v Levoči, od 1809-14 na ev. kolégiu v Prešove, z toho rok
na lýceu v Sárospataku, 1816-17 študoval teológiu, filozofiu a filológiu na
univerzite v Jene.

R. 1814-16 domáci učitel' v Radvani a vo Viedni, 1817-18 prof. v
Oždanoch, 1818-24 na ev. lýceu v Kežmarku, od 1824 ev. farár v
Brezne, 1850-60 súčasne administrátor banskej, potom preddunajskej
superintendencie.

Predstaviteľ obrodenskej literatúry, písal básne, politické a náučné spisy,
umeleckú prózu a divadelné hry. Jeho zväčša príležitostné verše nevybočovali
z dobového literárneho vkusu, 44 jeho náboženských piesní uverejnili v
Zpěvníku ( 1842). Autor anonymne vydaných a satiricky zameraných
politických národnoobranných, protimad'ari-začných brožúr. V
prvej (Durch welche Mittel...) z osvietenských pozícií odsúdil praktiky
mad'arizátorov a ironizoval ich "vlastenecké činy"; v druhej (Schreiben
des Grafen Carl Zay) vyvracia Zaiove útoky na prof. v Levoči a ich
obvinenia z nevlastenectva; tretia (Ungarische Wirren und Zerwürfnisse)
podáva satirický rozbor uh. pomerov. Z náučných spisov sú známe 3
knižočky o poisťujúcom ústave. Napísal aj štúdie z dejín gen. synov
oboch ev. vyznaní v Uhorsku.

Ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách.
Už v prvej ( Kocourkovo) sa satiricky zameral na spoločenské
problémy doby. Predstaviteľom feudalizmu je tu nár. odcudzený
zeman Ján z Chudobíc, buržoázie čižmár Tesnošil s rodinou, nár.
uvedomelej inteligencie učitel' Procházka s dcérou a mladý učiteľ
Sloboda (hra pôv. vyšla anonymne). Uvedenie Kocúrkova v Liptovskom
Mikuláši ( 1830) sa stalo impulzom divadelného života na Slov. v 30. a 40.
rokoch 19. stor. Problémy načrtnuté v Kocúrkove rozviedol v hrách
Všetko naopak, Trasorítka a Trinásta hodina. Z mad'. verzie preložil
do češtiny frašku Starouš plesnivec. Svoje hry, napísané pôv. po čes.
, preložil do spis. slovenčiny. Z rev. rokov 1848-49 napísal hru Dobrovoľníci,
ostatné porev. hry (Fuk a Huk, Hrdá pýcha skrotla, Juvelír) nedosahujú úroveň
jeho prvých hier.

Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slov. ochotníckeho
divadla. Osobitné pokračovanie divadelného Ko-cúrkova je Kocúrkovo v
próze. Významné miesto v jeho prozaickej tvorbe má po nem. napísaný román
Bendeguz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint, kt. nadviazal na tradíciu
cestopisov slov. osvietencov (J. I. Bajza, K. Kuzmány), ale s výrazným
satirickým zacielením na súveké zemianstvo maď. i slov., na prepiaty
nacionalizmus a jeho výstrelky. Prispieval do Solennií, Hronky, Orla
tatranského, Černo-kňažníka, Kalinčiakovho Orla a Fejérpatakyho
Vlastenského kalendára.