Na súbornom vydaní hier mali podiel Shakespearovi priatelia a spoluherci divadelnej spoločnosti Lord Chamberalain´s Men John Heminge a Henry Condell, kníhtlačiar Isaac Jaggard, výtvarnik Martin Droeshout a iní.
Ďalšie vydania vyšli v roku 1632, 1663, 1685. Autor sa vtedy nestaral o publikovanie hier. Autorské práva nechránil zákon a divadlá mali záujem na utajení z konkurenčných dôvodov. Básnická tvorba Shakespeara pozostáva zo samostatných väčších básni s antickým námetom, napr. Venus and Adonis (1593) a Rape of Lucrece (Znásilnenie Lucrece, 1594), ktoré venoval patrónovi Henrymu Wriothesleymu. V zbierke The Passionate Pilgrim (Vášnivy pútnik, 1599) sa pokladá päť básni za autentických. Autobiografické prvky pravdepodobne obsahujú Sonnets (1609), zbierka neobyčajnej krásy, životného rozhľadu, subjektívnych emócií a bohatej obraznosti. Známe sú ešte The Phoenix and the Turtle (Fénix a hrdlička, 1601) a A lover´s Complaint (Nárek milého, 1609). Shakespearová dramatická tvorba zahŕňa komédie, tragédie, tragikomédie a historické hry. Možno ju rozdeliť na tri obdobia. V prvom období do ktorého patria diela napísané do roku 1600, sa sústreďuje na komédie a historické hry ako Commedy of Errors (Komédia omylov, asi 1589 – 91), ďalej The Taming of the Shrew (Skrotenie čertice, 1593), Love´s Labour´s Lost (Márna lásky snaha, 1593 – 94 alebo 1597), Henry VI. (Henrich VI., 1. časť asi 1589 – 90; 2. časť asi 1590 – 91; 3. časť asi 1590 – 92), Richard III. (Richard III., 1592 – 93), Richard II (Richard II., 1595), King John (Kráľ Ján, 1596 – 97), Henry IV. (Henrich IV., 1. časť 1596, 2. časť 1597), Henry V. (Henrich V., 1599). Do tohto obdobia patrí aj divadelná hra The Two Gentlemen of Verona (Dvaja šľachtici veronskí, asi 1590 – 95), romantická tragédia Romeo and Juliet (Romeo a Júlia, 1595) a hra s tragickými tendenciami The Merchant of Venice (Kupec benátsky, 1596) aj veselohry A midsummer – Night´s Dream (Sen noci svätojánskej, 1594), The Merry Wives of Windsor (Veselé panie windsorské, 1597), Much Ado About Nothing (Veľa kriku pre nič, 1598 – 99), grécko – rímske hry Titus Andronicus (1589 – 94) a Julius Caesar (1599).
Vznik historických hier pravdepodobne podnietil vlastenecký pátos po porážke španielskej flotily.
Charakter hier je zväčša optimistický, najmä v komédiách sa dosť tesne pridržiava tradície a používa prevažne hrubšie prostriedky komického efektu. Ďalšie obdobie (1600 – 1608) je poznačené typickým tónom a pesimizmom.