Shakespeare spočiatku tvorí aj veselohry, významné sú ale však „veľké“ tragédie a „problémové hry“, v ktorých sa vyskytujú prvky tragična aj humoru.
Do tohto obdobia patria As You Like It (Ako sa vám to páči, 1599 – 1600), Twelfth Night or What You Will (Večer trojkráľovy alebo Čo len chcete, 1600 – 1602), Troilus and Cressida (1600 – 1602), All´s Well that Ends Well (Koniec všetko napraví, 1602 – 1603), veľké tragédie Hamlet (1601 – 1602), Othello (1604), King Lear (Kráľ Lear, 1605 – 1606), Macbeth (1606). Problémová hra Measure for Measure (Oko za oko, 1604), tragédia Antony and Cleopatra (Antónius a Kleopatra, 1606 – 1607), Pericles (1606 – 1608), Coriolanus (1608), Timon of Athens (Timon aténsky, 1608). Shakespearovi sa pripisuje aj A Yorkshire tragedy (Yorkshirská tragédia, 1608).
Posledné obdobie tvorby (1608 – 1613) je charakteristické zmierlivým tónom, autor v ňom píše zväčša tragikomédie alebo dramatické romance. Zdá sa, že posledné hry si vyžadovali nadnesenejšiu atmosféru, tvoria obdivuhodnú jednotu, využívajú vidinu krásy a harmónie, utrpenie v nich ustupuje odpúšťaniu a zmiereniu, nešťastie radosti. Napríklad divadelná hra Cymbeline (1609 – 1610), The Tempest (Búrka, 1611), The Winter´s Tale (Zimná rozprávka, 1611), Henry VIII. (Henrich VIII., 1613), The Two Noble Kinsmen (Dvaja vznešení príbuzní, 1613). V celom Shakespeareovom diele výrazne vyniká humánny charakter, hľadanie pravdy, nenávisť k útlaku. Žil na styčnom bode dvoch epoch – zanikajúceho feudalizmu a rodiaceho sa kapitalizmu a s rovnakou silou odhaľoval zla obidvoch spoločenských zriadení. Veľký dramatik chápal život v jeho komplexnosti, bol nepriateľom stredovekých predstáv o urodzenosti pánov, kritizoval nábožensky fanatizmus a predsudky a uplatňoval princíp rovnosti, morálnej rovnocennosti ľudí všetkých sociálnych vrstiev. Základným vodidlom v tvorivom procese Shakespeara je idea prírody. Z chápania prírody dramatik nielen čerpá argumenty svojich hlbokých myšlienok, ale príroda je pre Shakespeara normou a meradlom dôstojných ľudských skutkov a správania sa.
Z prírody vyberá idey pohybu, vývinu, premenlivosti života človeka a v nej nachádza i krásno. Svojím prenikavým pohľadom na základné problémy existencie človeka a ľudských hodnôt si Shakespeare zaslúžil trvalé miesto vo svetovej literatúre.