JAKOBEUS, Jakub ( Jacobaeus, Jacobaei, Jacobae) - básnik, učiteľ
(asi 1591 Kutná Hora - pred 3. 9. 1645 Prešov). Pochádzal z meštianskej
čes. rodiny. Syn Mikuláš.

Nižšie vzdelanie získal asi 1606-10 v Kutnej Hore, 1611-1 v Starom
Meste v Prahe, od 1612 študoval na pražskej univerzite, 161 bakalár,
1616 magister.

Od 1613 učiteľ, od 1616 rektor, 1618 vysvätený za utrakvistického
kňaza, kaplán v chráme sv. Mikuláša v Prahe na Malej Strane 1619-20
farár u sv. Michala v Starom Meste, 1620-24 žil v Schandau 1625-26
u grófa Gašpara Ilešháziho v Trenčíne, 1626-27 u Juraja Rákociho v
Kučíne, 1627-29 farár v Soli, 1630 učitel' na lýceu 1637-39 rektor,
od 1639 ev. farár v Prešove.

V prvom období literárnej činnosti v Čechách do odchodu do vyhnanstva
písal prevažne lat. humanistickú príležitostnú svetskí poéziu, okrajovo
čes. náboženskú a kázňovú prózu. Okrem epitalamií enkómií, epicédií
ap., kt. vyšli v zborníkoch a i., vydal samostatnú 2 zborníčky. V exile
napísal cirk.-hist. prózu Obraz premien českých evanjelických cirkví.
Po príchode na Slov. sa profiloval ako uh vlastenec s protihabsburskou
orientáciou (Blúznivé sny za jasne: pohody). Koncom 1628 napísal spisy
Premýšl'anie a Gratulačná báseň. kt. dal palatín Mikuláš Esterházi
skonfiškovať a autora aj tlačiara potrestať (oba spisy sú nezvestné).
Ďalšia lat. príležitostná poézia (3 epitalamiá) a epicko-reflexívne Slzy,
vzdychy a prosby slovenského národa, básnický dodatok k nezvestnej
hist. práci Živý opis slovenského národa sú vlastne adaptáciou básne
čes. humanistu Václava Klementa Žebráckeho Tempus erat. . . ( 1614).
Rovnako ako práca napísaná slovenčiacou češtinou aj lat. skladba oslavuje
nár. minulosť Čechov a Slovákov, obe zohrali významnú úlohu v procese
nár. uvedomovania v 18. storočí. Kritické vydanie výberu z jeho diela v
slov. preklade pripravili J. Minárik a M. Vyvíjalová.