Ján Amos Komenský životopis

Život a dielo Jána Amosa Komenského

Vývoj diela Komenskeho odzrkadľuje mnohostranné úsilie českeho mysliteľa prekonávať tie sily spoločenskeho vývoja ktoré prerušili po roku 1620 v jeho vlasti dovŕšenie reformačne humanistickej a renesančnej českej kultúry. Vo svojom poňatí výchovy a vzdelania sa Komenský usiloval spájať podnety vyrastajúce z dobových spoločenských potrieb meštianstva s tradíciami českej reformácie dať všetkým rovnaké možnosti vzdelania a po celý život sa zdokonalovať v prospech všetkých , usilovať sa
o pravdu, mravnú zodpovednosť, a sociálnu spravodlivosť. Preto sa dostával často do sporu s vtedajšou spoločnostou, keď popri požiadavke reformy strednej školy chcel zahrnúť i reformu výchovy a vzdelá-
vania elementárneho školstva, kde chcel premyslieť otázky výchovy a vzdelávnania počas celého ľudskeho života a spoločnosti. Pre tieto plány našiel načas najviac porozumenia v predrevolučnom
a revolučnom Anglicku tých čias, presahoval nimi svoju dobu do budúcnosti. Kým dovtedy na školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa, Ján Amos Komenský vo svojich dielach, hlavne vo Veľkej didaktike a Analytickej didaktike, navrhol a neskôr aj presadil takzvanú prirodzenú výchovu. Túto odvodil z poznávania a napodobovania prírody. Komenský zastával názor, že v každej dedine, mestečku by mala byť škola. V tejto škole by sa mali vyučovať deti spoločne. Práve tento názor významne zreformoval pedagogiku. Kým dovtedy nielenže bolo vzdelanie často dosiahnuteľné len pre majetnejších, hlavná príčina neveľkej vzdelanosti tej doby tkvela v niečom inom. Dokiaľ totiž Komenský nepresadzoval na tú dobu prevratnú myšlienku hromadného vyučovania, vyučovalo sa často v rodinách, kde pôsobili rodinní učitelia.
Ján Amos Komenský vypracoval systém didaktických zásad, ktoré sa stali základom jeho novej koncepcie vyučovania. Vyvodil ich z vlastných životných skúseností a všeobecných skúseností zo škôl. Tvrdil, že žiaci sa musia všetko učiť vlastnou zmyslovou skúsenosťou. Jeho dominantnou didaktickou zásadou bola zásada názornosti, ale dôležitá bola i otvorená myseľ pre nové poznatky. Vzdelávať mládež neznamenalo podľa Komenského vtláčať do hláv zmes slov a fráz, ale umožňovať im pochopenie vecí. Vyučovať treba pomocou zmyslov a rozumu. Preslávila ho zásada – „Všetko nech plynie voľne, nech je veciam vzdialené násilie“.

Vo výchove je potrebné postupovať nenásilne, pomaly, od známeho k neznámemu, od veci k slovám, od materinského jazyka k cudziemu. V školách žiadal Komenský príjemnú atmosféru a predpokladom bola motivácia žiakov. Zaujímavé na všetkých jeho dielach, nielen Všeobecnej didaktike je, že aj napriek tomu, že boli napísané takmer pred 400 rokmi, nestrácajú ani dnes na svojej aktuálnosti. Dá sa povedať, že mnohým učiteľom by iba prospelo ak by si niektoré kapitoly prečítali.
Na záujem Komenského o otázky zdokonalovania človeka pôsobili už skúsenosti z jeho mladosti, vysokoškolské štúdia v Nemecku (1611-1613), učiteľská a kazateľská prax v Přerově (1614-1622), podbielohorských rozporov, prehĺbil jeho hladanie zmyslu života a jeho skúmanie filozofických spisov európskych autorov, keď hľadal odpoveď, ako riešiť celok problémov, nielen ich časť. I keď v spisoch napísaných do r. 1628 a pojednávajúcich o histórii, určení latinčine, o kritike spoločnosti, encyklopédii, ďalej o prenasledovaní po Bielej hore, vyslovil Komenský rad významných myšlienok, dospel k prvému ucelenému pansoficko-pedagogickému systému až koncom dvadsiatych rokov v Didaktike. Táto po česky napísana teória výchovy a vzdelávania všetkej českej mládeže stala sa na počiatku exilu a prveho lešnianskoho pobytu komenského v poľsku (1628-1641) súčastou prvého pedagogickeho projektu Raja českého, ktorý mal rovnako obsahovať aj Informatórium školy materskej a učebnice pre národnú školu inšpirovaný dobovým úsilím o novú metódu poznania začal Komenský vypracúvať pansofiu jako úplnú organickú štrukturu všetkého poznania, ktorá mala zodpovedať vývoju človeka i štruktúre veľkého sveta a odhalovat vsťahy človeka ku svetu, riadiť zdokonalovanie všetkých vo všetkom čo je pre život podstatné, spôsobom čo najvšestranejším. v spise Prodromus pansofie naznačil filozofický
a metodologický výzýnam pansofie. Veľká didaktika a nový tip učenia Janua linguarum znamenajú rožšírenie a prehĺbenie ponsoficky chápaných cielov, obsahu i metód vzdelania. Aj keď Janua slúžila majmä jazykovému vyučovaniu, podávala i všeobecné poznatky o svete , predovšetkým o prírode
a ľudskej činnosti a bola zakladom aj pre hľadiská iných odborov. Ďalšie rozvíjanie Komenského systému možno sledovať za jeho pobytu v Anglicku (1641-1642), kde zanechal odkaz sociálneho
uplatnenia vedy a zdôraznil široký sociálny význam pansofie, t.j osvety v službe spoločenskej nápravy Via lucis
Politická angažovanosť priviedla Komenského do služieb Švédov.

V Elbingu (1642-1648) vypracoval systém jazykovo-vecných učebníc pre latinskú strednú školu, viazaných na Najnovšiu metódu jazykov.Vtedy začal písať aj najväčšie svoje dielo , Všeobecnú poradu o náprave ľudských vecí. za druhého pobytu v Lešne (1648-1654) prežíval Komenský veľmy tažké krízy po strate manželky aj zo straty viery na okamžitý navrat do vlasti koncom 30.ročnej vojny. z nádejamy v politickú pomoc Rákócziovcov pre vlasť spája Komenský prácu pre reformu manželky aj zo straty viery na okamžitý návrat do vlasti koncom tridsaťročnej vojny. S nádejmi v politickú pomoc Rákóciovcov pre vlasť spája Komenský prácu pre reformu maďarskej latinskej školy (pobyt v Blatnom Potoku v rokoch 1650-1654). Najmä prehlbuje v Pansofickej škole metódu univerzálneho vzdelávania a rozvíja poňatie vzťahov všetkých činiteľov výchovovzdelávecieho procesu, aby ukázal nutnosť i možnosti čo najvšestrannejšieho zdokonalovania mládeže. Poňatie názornosti uplatňuje v najúspešnejšej učebnici Orbis pictus. Premýšľa aj o podmienkach rastu vzdelaného národa atď. Tretí pobyt Komenského v Lešne (1654-1656) znamenal zintenzívnenie mnohostranej aktivity Komenského najmä práce politickej a na Všeobecnej porade. Vtedy utrpel aj ťažkú ranu, keď stratil druhý domov při požiari Lešna za švédsko- poľskej vojny, aj cenné rukopisy. Posledným útočišťom sa stalo Komenskemu Holandsko , kde v Amsterdame pod ochranov Vanrinca de Geera pokračoval vo svojej činnosti. Vrcholný filozoficko-pedagogický a sociálne založený projekt Všeobecnej porady znovu vypravováva Komenský v Holansku (1656-1670) ,kde vydáva
aj svoje základné pansoficko (celosvetové)-pedagogické práce Opera didactica omnia a ďalšie spisy. Svojimi prácami prerástol Komenský svoju epochu. Vyslovil rad princípov, ktoré vo svojej všeobecnosti sú cennými podnetmi pre formovanie všetkých ľudí, pre medzinárodnú spoluprácu. Preto je dielo J. A. Komenského nadčasové a uznávané na celom svete.