Rudolf Jašík životopis

JAŠIK, Rudolf - spisovateľ, redaktor, vyznamenaný Radom práce
(2. 12. 1919 Turzovka, okr. Čadca - 30. 7. 1960 Bratislava, poch.
v Partizánskom). Otec Rudolf J., mäsiarsky robotník ( 1896-?), matka
Anna, rod. Cvinčeková ( 1898-?), mal 2 bratov. Manželka Hedviga,
rod. Hodálová, mal syna.

1 ľud. školu navštevoval v Podvysokej, od 1928 študoval na gymnáziu
v Nitre, potom v Kláštore pod Znievom (nedokončil), v polovici 30.
rokov na exportnej akadémii v Gottwaldove.

Robotník obuvníckych dielní v Gottwaldove, od 1938 žil v Turzovke,
1940-43 vojak klérofašistickej slov. armády v Ružomberku a na Kryme,
1943-44 pracovník vojenského rozhlasu v Bratislave, 1945-49 redaktor
závodného časopisu Slobodná práca a spoluredaktor Hlasu Nitrianskeho
kraja, 1949-50 pracovník šk. a kult. propagačného odd. Závodov 29.
augusta, 1950-51 OV KSS v Partizánskom, 1952-56 inšpektor pre
múzeá a pamiatky KNV v Nitre, 1952-55 a 1955-56 predseda KV
Zväzu zamestnancov št. orgánov, od 1956 spisovateľ v Partizánskom.
Člen KSČ od 1945.

Po rozbití republiky účastník ilegálneho protifašistického hnutia
vedeného KSS, klérofašistickým režimom perzekvovaný, 1939-40
väznený, počas vojenskej služby v tzv. Rýchlej divízii odsúdený na
smrť za sabotáž (neskôr amnestovaný), 1944-45 príslušník partizánskej
skupiny A. Grznára, po vypuknutí SNP politický komisár 5. oddielu Druhej
čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika, začiatkom r. 1945 príslušník
Slov. nár. partizánskej brigády mjr. Popova.

Od 1940 tvoril ako básnik, v 40. rokoch pod vplyvom nadrealizmu
(rkp. zbierky Ypsilon, Dve rieky). Po oslobodení napísal básnickú zbierku
Moje mesto s realistickými prvkami, ďalej úvahy, poviedky a črty. R. 1946
začal písať prvé významnejšie dielo Laktibrada (v knihe Ponurý most),
román - podobenstvo o vojne a udalostiach v SNP, atď.

aj o obzretie na vlastné Ľudské a umelecké dozrievanie. Po epickej časti s
viacerými postavami použil zosilnenú lyrickosť; ponor dovnútra tvorcu,
vyjadril zrod a vývin nového svetonázoru.

V období 1948-50 ho tvorivo zaujala premena slov. dediny v združstevňovaní,
čo zobrazil v rkp. románe Kamenný dom. Ako ukážku z neho poslal 1950
poviedku Dedinský boháč Peter Rapoš do filmovej súťaže na Barrandov.
Obe práce prepracoval 1954 v románe Biely chlieb (zachoval sa iba fragment
Puntíky). Ako prozaik debutoval pomerne neskoro, oproti dovtedajším
dielam však postavil do centra románov a noviel osobný zážitok, kt.

bol
z hľadiska doby vždy určujúci, čím dosiahol vysokú umeleckú presvedčivosť
a životnú pravdivosť, nadviazal na tradície slov. soc., baladickej a lyrickej
prózy, kt. obohatil o nové polohy. V románe Na brehu priezračnej rieky
stvárnil zápas za soc. oslobodenie na Kysuciach. Život obyvatel'ov na Hrubom
pľaci, starého Džijana a ďalších protagonistov, bol plný biedy a smrti, no
zmenil sa s príchodom Štefana, mladého revolucionára, kt. ich naučil bojovať
o zrod nového života. Román Námestie svätej Alžbety načrtával umelecký
obraz mladej generácie v období nástupu klérofa-šizmu. V strhujúcom
lyrickom príbehu modernizoval svoj umelecký prejav, zapôsobil výrazným
protifašistickým obsahom a postojom, tragickou láskou žid. dievčaťa Evy
a jej chlapca Igora z periférie mesta na slov. juhu. Ostatná časť prozaickej
tvorby vyšla až posmrtne. Od 1958 pracoval na súbore novelistických prác
Čierne a biele kruhy z Kysúc 30. rokov. V chmúrnej atmosfére rozvinul
5 príbehov, v kt. problematika ľudského života tvorí impulz i jadro
rozprávania s výraz-ným soc. pôdorysom, s čarom vrchárskeho sveta.
Jeho vrcholným dielom je nedokončený román Mřtvi nespievajú, v kt.
s veľkou evokačnou silou podal obraz slov. života v čase 2. svetovej
vojny a tragické osudy slov. vojakov na vých. fronte. Začal ho písať
1959 ako úvod plánovanej trilógie zo SNP, pričom uplatnil na veľkej
ploche epické skúsenosti pri výstavbe deja a postáv, kt. konfrontuje s
fašizmom v hraničných situáciách bojísk. V postave por. Kľaku odmietol
pasivitu v prospech aktivity na strane antifašizmu a humanizmu. Táto
vynikajúca epická panoráma vyniká hlbokou psychologickou kresbou
charakterov, množstvom vnútorných monológov ap. Obe epické línie
deja - doma a na fronte - spojil do jednotnej účinnej myšlienky. Aj
próza Povesť o bielych kameňoch zostala fragmentom. Toto komorné
dielo rozvíjal najprv na spôsob baladického príbehu o osamelom starcovi
v strži, aby do novelistického textu uviedol proletárskeho chlapca Michala
Molocha. Tesne pred smrťou napísal ešte scenár filmovej poviedky
(nerealizovaný).

Jeho dielo presiahlo rámec nár. literatúry, vychádza v mnohých reedíciách,
preložili ho do viacerých jazykov (češtiny, ruštiny, francúz-štiny, angličtiny,
španielčiny, nemčiny, ukrajinčiny, maďarčiny, bul-harčiny a i.), niekt.
diela sfilmovali.

R. 1948 vyznamenaný Radom SNP II. tr., 1962 Radom práce in
memoriam a vojenskými vyznamenaniami.

cgr(newdatamenu5.bmp,right,4444.