JAŠIK, Rudolf - spisovateľ, redaktor, vyznamenaný Radom práce
(2. 12. 1919 Turzovka, okr. Čadca - 30. 7. 1960 Bratislava, poch.
v Partizánskom). Otec Rudolf J., mäsiarsky robotník ( 1896-?), matka
Anna, rod. Cvinčeková ( 1898-?), mal 2 bratov. Manželka Hedviga,
rod. Hodálová, mal syna.

1 ľud. školu navštevoval v Podvysokej, od 1928 študoval na gymnáziu
v Nitre, potom v Kláštore pod Znievom (nedokončil), v polovici 30.
rokov na exportnej akadémii v Gottwaldove.

Robotník obuvníckych dielní v Gottwaldove, od 1938 žil v Turzovke,
1940-43 vojak klérofašistickej slov. armády v Ružomberku a na Kryme,
1943-44 pracovník vojenského rozhlasu v Bratislave, 1945-49 redaktor
závodného časopisu Slobodná práca a spoluredaktor Hlasu Nitrianskeho
kraja, 1949-50 pracovník šk. a kult. propagačného odd. Závodov 29.
augusta, 1950-51 OV KSS v Partizánskom, 1952-56 inšpektor pre
múzeá a pamiatky KNV v Nitre, 1952-55 a 1955-56 predseda KV
Zväzu zamestnancov št. orgánov, od 1956 spisovateľ v Partizánskom.
Člen KSČ od 1945.

Po rozbití republiky účastník ilegálneho protifašistického hnutia
vedeného KSS, klérofašistickým režimom perzekvovaný, 1939-40
väznený, počas vojenskej služby v tzv. Rýchlej divízii odsúdený na
smrť za sabotáž (neskôr amnestovaný), 1944-45 príslušník partizánskej
skupiny A. Grznára, po vypuknutí SNP politický komisár 5. oddielu Druhej
čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika, začiatkom r. 1945 príslušník
Slov. nár. partizánskej brigády mjr. Popova.

Od 1940 tvoril ako básnik, v 40. rokoch pod vplyvom nadrealizmu
(rkp. zbierky Ypsilon, Dve rieky). Po oslobodení napísal básnickú zbierku
Moje mesto s realistickými prvkami, ďalej úvahy, poviedky a črty. R. 1946
začal písať prvé významnejšie dielo Laktibrada (v knihe Ponurý most),
román - podobenstvo o vojne a udalostiach v SNP, atď.

aj o obzretie na vlastné Ľudské a umelecké dozrievanie. Po epickej časti s
viacerými postavami použil zosilnenú lyrickosť; ponor dovnútra tvorcu,
vyjadril zrod a vývin nového svetonázoru.

V období 1948-50 ho tvorivo zaujala premena slov. dediny v združstevňovaní,
čo zobrazil v rkp. románe Kamenný dom. Ako ukážku z neho poslal 1950
poviedku Dedinský boháč Peter Rapoš do filmovej súťaže na Barrandov.
Obe práce prepracoval 1954 v románe Biely chlieb (zachoval sa iba fragment
Puntíky). Ako prozaik debutoval pomerne neskoro, oproti dovtedajším
dielam však postavil do centra románov a noviel osobný zážitok, kt.