V subore noviel Hodina zazihania sviec (1979) sa tematicky vratila do sucasnosti. Po tomto kratkom obdobi sa opat vratila k historickej teme. Zivotne osudy viacerych generacii garbiarov opisala v romanoch Hodvabna cesta (1980), Smad (1981) a Klukaty let motyla (1983). V beletrizovanych memoaroch Vejar s fialkami (1986) predstavila celu galeriu svojich priatelov a literarnych druhov. Temou romanu Hlas starych husli (1988) je zivot a medziludske vztahy v domove dochodcov. Sondou do zivota rodiny a skoly sucasnych mestskych deti zo sidliska je proza pre mladez Spat na slnku (1988). V romane Nocny koncert (1989) vyrozpravala osud skupiny davnych slovenskych vystahovalcov, ktori dozivaju v domove dochodcov v Kanade daleko od vlasti. V romane Vino kralov (1993) zobrazila zivotne osudy skupiny maturantov z roku 1939. V romane Harlekynove miliony (1994) tematicky siahla do prostredia a zakulisia parlamentnej praxe. Zivotny pribeh stareho manzelskeho paru vyrozpravala v romane Vranie oci (1995). Osudy dvoch zien, ktore sa nikdy nevideli a neuvidia, zachytila v romane Dve slova (1966). Vztah manzelov Adama a Evy a ich synov Petra a Pavla obnazila zasa v romane Aj v raji prsi (1997). Osud mladeho narkomana a jeho tazkohorky navrat z dna nicoty opisala v knihe Ruza zo sameho dna (1997). Svoje sukromie odhalila v spomienkovej proze s nazvom Este raz (1998).

H. Zelinova je priekopnickou rozhlasoveho a televizneho dramatickeho zanru na Slovensku. Uz v 40. rokoch pre rozhlas napisala hry Kytica pivonii (1946) a Vavrinovy veniec (1948). Neskor to boli historicke i rozpravkove hry Valghata (1956), Kde hvizdaju drozdy (1960), Janosikova pistala (1960), Tma ma modre oci (1962), Bosy general (1962), Palicka stastia (1965), Kismet (1968).

Pre televiziu napisala hry Iluzia (1956), Jakubko (1959), 49 dni (1960), Ametystovy kvet (1965), Bambusova princezna (1966), Slnecnica (1967), Svetlo na spodnej haluzi (1967), Kamienok z mojho prahu (1968), Kamenny ruzenec (1969), Rosa na trave (1972), Casa plna ambrozie (1974) a niektore ine.