Ladislav Nádaši - Jégé životopis

JEGÉ (vl. m. Ladislav Nádaši, pseud. Grob, Dr. Ján Grob, dr. Špata)
- spisovateľ, lekár ( 12. 2. 1866 Dolný Kubín - 2. 7. 1940 tamže). Otec
Anton Odrobiňák, advokát ( 1826-1902), matka Emília Ľudmila, rod.
Ujheliová ( 1834-1918), mal 10 súrodencov. Manželka Mária Viktória,
rod. Kohútová-Rožková ( 1874-1948), synovia JUDr. Ladislav Nádaši
( 1894-1957), MUDr. Mikuláš Nádaši, lekár-chirurg ( 1897-1951 )
a dcéra.

R. 1872-75 navštevoval ľud. školu v Dolnom Kubíne. 1875-77 študoval
na gymnáziu v Kežmarku, 1877-79 v Ružomberku,1879-80 v Gyóngyósi,
1880-83 v Levoči, 1883-90 na Lekárskej fak. Univerzity v Prahe, 1890
MUDr.

Od 1891 obvodný, 1902-18 a od 1925 okr., 1918-24 župný lekár Oravskej
župy v Dolnom Kubíne, 1924-25 zástupca župného zdravotného referenta
v Bratislave.

Jeho literárnu aktivitu ovplyvnil sprvu akademický spolok Detvan v Prahe,
v kt. bol členom, neskôr knihovníkom, zapisovateľom a predsedom. V
Nár. novinách a Slov. pohľadoch ( 1889-97) debutoval 6 humoristickými
poviedkami a novelou Výhody spoločenského života s kritickým pohľadom
na súčasníka a na malomestskú spoločnosť, v Slov. pohľadoch uverejnil stať
o Zolovej knihe Peniaze.

Po príchode do Dolného Kubína sa načas literárne odmlčal. R. 1922 sa
zúčastnil na súbehu SND v Bratislave divadelnou hrou Prevrat, odmenenú
3. cenou (nezvestná), vytvoril aj hru Mia o medziľudských vzťahoch na
pozadí poprevratovej problematiky.

Po 1918 sa aktivizoval najme ako autor satirických poviedok s malomestskou
a dedinskou tematikou (Nár. noviny, neskôr Slov. denník, Nár. denník,
Ľud. politika, Vesna a i.). Vynikol najme hist. prózami: po Wieniawského
legende ho Š. Krčméry orientoval na hist. žáner (novely Magister rytier
Donč, Kuruci, Horymír, novely s tal. námetmi, román Adam Šangala, kt.
vychádzal na pokračovanie v Slov. pohľadoch 1923-24), v kt. ukázal život
obyčajného človeka v minulých stor. V Adamovi Šangalovi zobrazil životný
príbeh chudobného oravského chlapca, kt. uteká pred panskou zlobou, až
skončí na popravisku. Tento román z 1. polovice 17. stor. je obžalobou
feudalizmu, panského bezprávia i 1'udskej krutosti, odmenili ho št. cenou
a patrí medzi najväčšie úspechy slov. hist. prózy. Podobne osnoval román
Svätopluk, ked' titulnú postavu nekoncipoval ako nár. hrdinu, ale ako krutého
feudála a machiavellistického politika, ale aj ako reformátora št. moci
(aj tento román odmenili št. cenou). Hist.

novely vydal v zbierkach
Wieniawského legenda, Z dávnych časov, Itália.

V 30. rokoch sa literárnou tvorbou orientoval najmä na súčasnosť.

V románe Cesta životom spracoval autobiografické motívy od konca 19.
stor. do vzniku republiky, potlačil iluzívne národovectvo a ukázal nár. a soc.
protirečivú spoločenskú realitu. Do centra príbehu postavil "antihrdinu", mladého
župného úradníka slov. pôvodu, kt. kvôli kariére často menil presvedčenie,
zrádzal priateľov i vlastný národ. Jeho protihráčom bol lekár Búroš,
osobnosť pevných zásad a mravných hodnôt. Román realisticky podal
slov. predprevratové pomery pozna-čené spoločenským a mravným
úpadkom hl. vrstiev uh. spoločnosti, reprezentovanej skorumpovaným
župným úradníctvom a zemian-stvom. Osudy zemianstva na Slov. spracoval
v románe S duchom času, v kt. ukázal začleňovanie týchto vrstiev do nových
nár. a soc. pomerov, najmä po 1918, podľahol však ilúzii, že práve tieto vrstvy
by mohli "zjemňovať" nový spoločenský život. V románe Alina Orságová
zobrazil život a názory vysokošk. mládeže vo veľkom meste, povojnové
uvol'nenie mravov, najmä v mladej generácii, no neoprávnene spojil tento
jav s rev. pohybom v Európe, najmä v Rusku, s rev. náladami u nás po
vzniku burž. ČSR, preto príbeh vyznel moralizátorsky. Vo výbere zo
spoločenskej novelistiky Medzi nimi, ako aj v ďalších novelách sa zameral
na analýzu vzťahov medzi mužom a ženou, v kt. do vlastných skúseností
miešal životnú filozofiu preceňujúcu význam erotiky a sexu. Výber z dedinských
poviedok Kozinský mlyn dosvedčuje jeho záujem o dedinského človeka, no
dedine neprikladal v soc. hierarchii osobitný význam.

V 30. rokoch sa znovu pokúšal o drámu, ale bez väčšieho efektu: napísal
filozofickú frašku Miraculin na tému Ľudského egoizmu a altruizmu, v hre
Rodina spracoval aktuálny soc. námet - nezamest-nanost' mladých Trudí
(obe sú nezvestné). Z polovice 30. rokov sa zachoval koncept hry Slobodná
vôľa, satiry na veľkomestský život.

Autor s vyhranenými názormi na človeka a spoločnosť, ale aj na literatúru,
bystrý kritik a literárny publicista, tvorca početných článkov (najmä úvahy
Rozpomienky a reflexie pri návrate Martina Kukučína), spomienok na
Hviezdoslava a i. Ako lekár popularizoval liečebné metódy, o čom uverejnil
niekoľko článkov.

R. 1922-23 redaktor Našej Oravy, 1923-25 hl. a zodpovedný redaktor
týždenníka, 1929-30 dvojtýždenníka Orava, do kt. písal úvodníky, politické
články i poviedky.

R. 1936 čestný občan Dolného Kubína.

cgr(newdatamenu5.bmp,right,4444.