Achnaton životopis
Achnaton je kráľom 18.dynastie (asi 1367-1350 pred n. l.), je známi ako náboženský reformátor a zakladateľ hlavného mesta Achetatonu (súčasná Tell el-Amarna).
Zaujíma výnimočné miesto medzi egyptskými kráľmi a od počiatku egyptológie strhuje na seba výnimočný záujem. V starom Egypte ho zaživa nazývali „ospravedlnením na nebi a na zemi," a po smrti „zločincom z Achetatonu". V súčasnosti je vyzdvihovaný za zásluhu, že Egypt sa stal kolískou monoteizmu.
Na trón nastúpil po smrti otca Amenhotepa III. Do dejín však nevošiel ako Amenhotep IV., lebo v šiestom roku vlády sa tohto mena vzdal. Znamenalo totiž „Amon je spokojný", s čím nebol spokojný, lebo si Amona nectil. Nakoniec mu uprel aj božstvo rovnako ako všetkým okrem Atona = boh slnka. Podľa neho si dal teda aj meno. Aby prerušil všetky vzťahy so starým založil nové mesto Achetaton. Miesto ktoré preň vybral bolo pusté a hlavne nebolo zasvätené ani jednému z dovtedajších bohov, čo teda vôbec nebolo až také jednoduché. Na jeho výstavbe vôbec nešetril, zmobilizoval desatisíce ľudí, a postavil si tam všetko čo by tam malo byť: chrámy, paláce atď. Dnes je z neho asi desať kilometrové pole rozvalín pri dedine Tille.
V mnohých literatúrach mu je pripisované, že „zaviedol kult Atona", alebo dokonca že ho vymyslel. Čo však nieje pravda, keďže tento patril k uctievaným dávno predtým. Sám Achnaton bol pred nástupom Atonovým veľkňazom. Po nástupe na trón využil teda svoju moc na to aby povýšil Atona nad ostatných a napokon vyhlásil za jediného. Vykonal to postupnými reformami v priebehu asi šiestich rokov. Týmto vlastne vykonal náboženskú revolúciu, čo pre tak náboženských egypťanov znamenalo totálny prevrat. O motívoch ktoré ho ktomu viedli sa určite nevie. Sú rôzne hypotézy. Ale ako najreálnejšia sa javí tá ktorá tvrdí, že tým mienil oslabiť kult Amona, a tým najme vplyv jeho kňazov. Keďže pod jeho „ochranou" boli vyhnaný Hyksósovia, ovládnutá Núbia a pod., stavali sa mu chrámy, dostával veľké obety, čím kňazi získavali veľkú moc, postupne sa stávali nezávislími od kráľa. Postupne chceli aj moc politickú. Pomohol im k tomu aj spor medzi Hatšepsut a Thutmosem III., kde robili rozhodcov. Zašlo to až tam, že v podstate povedali, že vláda faraóna záleží od vôle Amona a teda nich. Toto si až po Achatona nikto nevšímal. On to vyriešil fakt geniálne a zároveň jednoducho - zrušil im Amona a vzal im majetok.
A svet sa nezrútil.
Celú svoju politickú silu sústredil na to aby „zrušil" Amona, a keď to dosiahol, prestala ho politika zaujímať. Utiahol sa do Achetatonu, ktorí zveľadoval a snažil sa o upevnenie a šírenie jeho kultu. Narozdiel od predchádzajúcich vládcov sa nepokladal za jeho syna ale iba velkňaza. Podporoval uplatňovanie hovorovéhop jazyka v písomníctve a sám zložil Hymnus na Atona (chválospev), ktorý patrí medzi najlepšie výtvory egyptskej poézie, Ináč sa venoval len svojej rodine. Chvastal sa svojou Nefertiti (najkrajšej žene všetkých čias) a rád sa nechal zobrazovať s ňou aj s deťmi. Čo je síce pekné, ale takto sa môže správať taký bežný občan, nie panovník.
Fakt, že sa o nič v podstate nestaral mu umožnil dobre zabehaný systém, a navonok sila Egypta. Lenže zatiaľ sa vzmohli Chetyti, ktorý zaútočili na Mitanncov, a týto boli jeho spojencami a teda im mal prísť na pomoc. Lenže to nespravil a tým dorazil všetkých jeho odporcov, ktorých nespokojnosť v dvanástom roku jeho „nevlády" vybuchla. Nakoniec nemal už nikoho, dokoca sa v zlom rozišiel aj Nefertiti. Toto využili Wasetskí kňazi Amona, získali si veliteľa armády Horemheba a vplyvného dvorana Ajeho, a začali konať. Vtedy (asi keď išlo o amonových kňazov bol v obraze) sprisahanie odhalil a žulová dlažba palácov sa sfarbila krvou. Potom sa jeho spoluvládcom stal jeho brat Smenchkare.
Vládol potom ešte sedemnásť rokov a pravdepod. ho z trónu odstránili dýkou abo jedom. Samozrejem to im nestačilo a zabili ho aj po smrti a všetky zmienky o ňom zničili. Keď ho už museli spomenúť nazvali ho „ten nepriateľ (zločinec) z Achetatonu.
Pomerne ľahko zničili jeho náboženské reformy, ktoré odporovali egyptským náb. tradíciám. Horšie to už bolo z Amonovým majetkom. Naspäť všetko dostali až za Horemheba. Našťastie sa im nepodarilo zničiť všetko. Jeho vplyv na kultúru (realita) sa udržal až po Ramesseho II.
Hlavné mesto Achetaton, opustené jeho neskorším nástupcom Tutanchamonom, dal kráľ Horemheb z vôle víťzných Amonových kňazov úplne zničiť. Čoskoro ho prikril piesok. Pozostatky nie sú dodnes podrobne preskúmané.
Pozn.:(Atonov chrám mal 1500x1500m a kráľovský palác 700x700m).
Zdroje:
Zamarovský, Vojtech - Bohovia a králi starého egypta. Perfekt 2000 -
|