KOLLAR, Ján (pseud. Čechobratr Protištúrsky) - básnik, filológ,
archeológ, ideológ slovanskej vzájomnosti (29. 7. 1793 Mošovce,
okr. Martin - 24. 1. 1852 Viedeň, 1904 pozostatky prevezené na
Olšanský cintorín v Prahe). Otec Matej K., roľník a remeselník (1763
-1826), matka Katarína, rod. Frndová ( 1770-1820). Mal brata a sestru.
Manželka Friederika, rod. Schmidtová, dcéra Ľudmila, vyd. Schellenbergová
( 1837-1880).

R. 1800-06 navštevoval základnú školu v Mošovciach, kde ho učili J. Hrúz,
J. Šulek a A. Burian, 1806-09 študoval na nižšom gymnáziu v Kremnici.
Kedže otec nesúhlasil s jeho d'alším štúdiom a chcel ho dať na remeslo,
v zime 1809 odišiel k bratancovi Jánovi Kollárovi do Slovenského Pravna,
1810 prechodne vyučoval v Mošovciach, 1810-12 pokračoval v štúdiu na
ev. gymnáziu v Banskej Bystrici pod vedením prof. P. Magdu. Cez
prázdniny 1812 uskutočnil suplikantskú cestu v Novohrade a na Dolnej
zemi, 1812-15 študoval na ev. lýceu v Bratislave, kde kvíli získaniu
prostriedkov vyučoval žiakov v zámož-ných rodinách a začas bol učiteľom
a správcom ev. sirotského ústavu. Pod vedením prof. Š. Fábriho, D.
Stanislaidesa, J. Grosa, P. Bilnicu a S. Žigmondyho nadobudol znalosti
z oblasti teológie, filozofie, estetiky, antických a novodobých literatúr,
najmä nemeckej. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako
vychovávateľ v rodine Ľ. Kolben-hayera v Banskej Bystrici, kde
1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendenta A. Lovicha, kt.
bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. R.
1817-19 absolvoval ev. teológiu na univerzite v Jene, kde sa zaujímal
aj o prednášky z histórie, estetiky, filozofie, obľúbil si najmä prednášky
prof. Ludena, Okena, Friesa.

Po príchode do Jeny zúčastnil sa 18.-19. 10 1815 slávností na pamäť
300. výročia reformácie, kt. mala jasný protifeudálny charakter. Stal sa
svedkom nár. uvedomenia sa nem. mládeže a zjednocovacích pohybov.
Pobyt v Jene znamenal rozhodujúci obrat v jeho živote nielen získaním
vzdelania, vytvorením si názoru na úlohu literatúry v živote národov, ale
aj silným citovým zážitkom, ľúbostným vzplanutím k dcére ev. farára
Schmidta v Lobede Friederike Wilhelmine, kt. sa stala inšpirá-torkou
jeho poézie. Počas štúdií v Jene navštívil viaceré nem. kraje, osídlené
zgermanizovanými slovanskými kmeňmi, čo vyvolalo v ňom hlboký
žiaľ i obavy o súčasný stav svojho národa. Pri návrate zo štúdií v Prahe
nadviazal kontakty s významnými čes. učencami, J.