KRÁĽ, Janko - básnik (24. 4. 1822 Liptovský Mikuláš - 23. 5. 1876
Zlaté Moravce, okr. Nitra). Otec Ján K., mäsiar (1782-1854), matka Žofia,
rod. Šľachtová ( 1793-1847), mal 6 súrodencov. Manželka Mária Polexína,
rod. Modrániová ( 1834-1916), synovia Vladimír ( 1852-1880), Mladen
( 1853-1940), Ivan ( 1861-1885) a dcéra Anastázia (1857-1933).

R. 1828-34 navštevoval ľud. školu v Liptovskom Mikuláši,1834-37 študoval
na gymnáziu v Gemeri, 1837-41 na ev. lýceu v Levoči, 1841-42 v Kežmarku,
1842-44 v Bratislave. V marci 1844 účastník protestného odchodu študentov
proti zosadeniu I;. Štúra z lyceálnej katedry, odišiel do Liptovského
Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil príprav na založenie celoslov. spolku
Tatrín, v septembri 1844 podrukol cestu po Jánošíkových stopách
(Terchová, Liptov, Kokava nad Rimavicou, Klenovec).

R. 1845-48 pisár v advokátskej kancelárii A. B. Vrchovského v Pešti.
V týchto rokoch uskutočnil ďalšie cesty: jún 1845 Záhreb, Karlovac;
august-október 1845 Liptov; júl-september 1846 Kulpín, Bačka Palanka
a údajne až Besarábia a Turecko; leto 1847 Príbelce, Gemer-Malohont,
Liptov. Po vypuknutí revolúcie v marci 1848 spolu s učiteľom J. Rotaridesom
búril poddanský ľud v hontianskych dedinách do povstania proti feudálom.
Dňa 1. 4. 1848 bol so vzbúrencami chytený, uväznený v Šahách a
deportovaný do Pešti, kde ho vojenský súd odsúdil bez procesu na
trest smrti. V januári 1849 po údajnom písomnom zákroku pána Jelačiča
prepustený z väzenia, začas ostal v Pešti, v marci 1849 sa stal vodcom
dobrovoľníkov nár. gardy v Liptovskom Mikuláši, koncom marca 1849
znova uväznený cisár-skym komisárom. Po oslobodení začiatkom apríla
odišiel do Viedne, od konca apríla do augusta 1849 sa zdržiaval pri
priateľovi R. Rozehnalovi v Hulíne na Morave. V septembri 1849 kpt.
slov. dobrovoľníkov v Krupine, 21. 11. 1849 skončil vojenskú službu,
v decembri 1849 pôsobil ako stoličný pisár v Balážskych Ďarmotách.
R. 1850 bol prechodne námestníkom hl. slúžneho a sudcu v Modrom
Kameni a v Lučenci, potom do februára 1854 stoličný pisár v Balážskych
Ďarmotách, od marca 1854 pomocný úradník na slúžnovskom úrade v
Čadci, od decembra 1858 súdny adjunkt v Martine, od 1860 v Kláštore
pod Znievom, od februára 1862 prísediaci súdu Tekovskej župy v Zlatých
Moravciach. R. 1867 prepustený zo št.